Ako sa modliť, ak si sa nikdy nemodlil

Krok za krokom sprievodca, doplnený dvoma krátkymi videami, pre tých, ktorí chcú začať modliť sa, ale nevedia, kde začať. Dôležité je urobiť prvý krok: pár minút denne a túžba rozprávať sa s Bohom.

Modliť sa znamená rozprávať sa s Bohom a človek sa to učí postupne, podobne ako v priateľstve, kde dôvera rastie s každým stretnutím. Nie sú potrebné žiadne šablóny ani predchádzajúce skúsenosti. Táto príručka je určená pre každého, kto sa chce priblížiť k modlitbe – či už pre tých, ktorí už veria a chcú sa viac starať o svoj vzťah s Bohom, alebo pre tých, ktorí ešte hľadajú. Nie je ani potrebné všetko uvádzať do praxe hneď od prvého dňa.

V tomto článku nájdete:


Predtým než začneme: čo znamená modliť sa?

Modliť sa znamená rozprávať sa s Ježišom tak, ako sa rozprávame s niekým, kto nás má rád. Nevyžaduje to žiadne špeciálne slová ani dokonalú koncentráciu. Znamená to rozprávať mu o svojom živote, počúvať ho a niekedy jednoducho byť s ním v tichu a hľadieť na neho.

Pápež Lev XIV. pripomenul, že v dobe, keď sa zdá, že veda a technika majú odpoveď na všetko, sa modlitba môže vnímať ako únik. Modlitba je však základným rozmerom nášho ľudstva a „zaslúži si, aby bola znovu objavená vo svojej pravde“ (Audiencia, 5-VIII-2026).

Pápež František to vysvetlil pomocou obrazu: „Ten, kto sa modlí, je ako zamilovaný“ (Audiencia, 10-II-2021), ktorý nosí milovanú osobu v srdci, kamkoľvek ide. Preto má modlitba miesto v každom dni.

Na začiatok je dobré mať na pamäti tri kľúčové veci. Viera, lebo Boh je vždy prítomný, vidí ťa a počúva ťa. Otvorenosť, lebo ide o to stráviť chvíľu s najlepším priateľom, aby si s ním hovoril, ale aj počúval, čo ti chce povedať. A láska, lebo on nás miloval ako prvý, a z toho pramení túžba hľadať ho.


Prvá chvíľka modlitby v šiestich krokoch

Týchto šesť krokov môže slúžiť ako návod pre prvú modlitbu. Desať minút je dobrý štart, hoci každý môže venovať modlitbe toľko času, koľko môže: spočiatku trochu menej, a potom viac, keď si na to zvykne. Video stručne zhrňuje šesť krokov, nižšie sú vysvetlené jeden po druhom. Ak v nejakom momente nevieš, čo povedať, najjednoduchšie je povedať to Bohu práve takto. Svätý Josemaría tvrdil, že ten, kto začne slovami: „Pane, neviem sa modliť!“, už sa začal modliť (porov. Cesta, bod 90).

1. Vybrať si čas a miesto. Môže to byť ráno, pred začiatkom dňa, na poludnie alebo na konci dňa. Miestom môže byť tvoja izba, kostol alebo lavička v parku. Ak je nablízku kaplnka, o to lepšie, lebo tam je Ježiš skutočne prítomný v svätostánku.

2. Vyhradiť si čas. Napríklad desať minút je menej ako 1 % dňa. Časovač a zapnutie režimu „nerušiť“ na telefóne pomôžu, aby tento čas patril len Bohu.

3. Vstúpiť do Božej prítomnosti. Stíšiť sa, navonok aj vnútri, a povedať mu: „Pane, som tu.“ Môžeš sa tiež pomodliť modlitbu, ktorá začína slovami: „Pán môj a Boh môj, pevne verím, že si tu prítomný.“

4. Rozprávať mu o svojom dni. Čo nás teší a čo nás ťaží, čo sa podarilo a čo nie. O rodine, práci, plánoch. Bohu robí radosť, keď mu to rozprávame, hoci to už vie. Tým, ktorí nevedeli, o čom majú v modlitbe hovoriť, svätý Josemaría radil hovoriť „O Ňom, o tebe: radosti, smútky, úspechy a neúspechy…“ Cesta, bod 91).

5. Čítať a počúvať. Prečítanie niekoľkých riadkov z Nového zákona alebo z knihy o kresťanskej spiritualite je podnetom na rozhovor. Potom sa človek môže zamyslieť nad tým, čo upútalo jeho pozornosť, aký to má vzťah k jeho vlastnému životu a čo mu tým Boh hovorí. Zapisovať si pomáha nezabúdať. Je dobré si vyhradiť aj chvíľku ticha, lebo Boh hovorí „ako šepot jemného vánku“ (1 Kr 19,12).

6. Rozlúčiť sa. Poďakovať sa za tento čas, poprosiť ho, aby ťa sprevádzal po zvyšok dňa, a stanoviť si niečo konkrétne, čím sa ešte v ten istý deň môžeš zlepšiť.

    Modlitba deň za dňom

    Modlitba nekončí, keď zazvoní budík, ale pokračuje na ulici, v práci, pri štúdiu alebo v dopravných prostriedkoch. Boha možno nájsť dnes, nie včera ani zajtra, a všetko, čo sa počas dňa udeje, sa môže stať rozhovorom s ním (František, Audiencia, 10-II-2021).

    Na udržanie tohto rozhovoru v živej forme slúžia krátke vety, ktoré možno vysloviť kedykoľvek a kdekoľvek. Tu je niekoľko situácií a to, čo možno v každej z nich povedať Bohu.

    • Keď sa začína deň: «Pane, tento deň je tvoj. Sprevádzaj ma».
    • Keď ťa niečo poteší: «Ďakujem, toto pochádza od teba».
    • Keď je niečo pre teba ťažké alebo ťa desí: «Pomôž mi, sám to nedokážem».
    • Keď ťa prepadne hnev alebo horkosť: «Kde si, Pane? A kam kráčam ja?».
    • Keď stretneš niekoho, kto trpí: «Pane, postaraj sa o tohto človeka».
    • Keď ti je niekto menej sympatický: «Prosím ťa za neho. Nauč ma hľadieť naňho tak ako ty».

    Modlitba mení toho, kto sa modlí, lebo upokojuje hnev, posilňuje lásku, znásobuje radosť a dáva silu odpúšťať. Dodáva tiež odvahu, keďže problémy prestávajú byť prekážkami a stávajú sa príležitosťami na stretnutie s Bohom. A otvára nás voči druhým, lebo sa modlíme za svojich blízkych, za tých, ktorých nepoznáme, a tiež za tých, ktorých je ťažké mať rád (František, Audiencia, 10-II-2021).

    Keď je to ťažké

    Je normálne, že modlitba dáva zabrať, a to neznamená, že ju robíme zle. Existujú ťažkosti, s ktorými sa všetci môžeme stretnúť, najmä na začiatku, a ktoré sú súčasťou na ceste osobnej modlitby.

    Niekedy sa zdá, že „nič necítime“, a sú dni, keď sa nám jednoducho nechce modliť. Modlitba sa však nemeria podľa toho, čo cítime, a hoci to nie je viditeľné, niečo sa deje. Stačí povedať Bohu, že s ním chceme byť. Vytrvalosť je teda znakom skutočnej lásky a lepších je päť minút každý deň ako jedna hodina za mesiac.

    Inokedy sa myseľ zatúla niekam inam. Keď si to človek uvedomí, môže sa vrátiť k rozhovoru s Bohom bez toho, aby sa tým trápil, toľkokrát, koľkokrát je to potrebné. Ak je rozptýlenie zdrojom obáv, môže sa stať témou modlitby. Stáva sa tiež, že človek nevie, čo povedať. V takom prípade si môže prečítať nejaký úryvok z evanjelia, napísať si niečo do zošita alebo do telefónu.
    Môže sa tiež stať, že sa človek vzdialil od Boha a hanbí sa vrátiť. Nie je potrebné čakať, kým budeme dokonalí, lebo Boh vždy hľadí s nežnosťou a vychádza v ústrety tomu, kto sa vracia, a pri spovedi čaká s otvorenou náručou. Nie je ani potrebné porovnávať sa s tými, ktorí sa podľa nás modlia lepšie, lebo pre Boha je každý človek jedinečný.

    Dôležité je snažiť sa a skúšať to znova, bez toho, aby sme sa nechali odradiť. Plody modlitby sa prejavujú v malých detailoch, ako napríklad keď si v práci spomenieme na niečo, o čom sme hovorili s Bohom, alebo keď pri nejakej udalosti dňa pomyslíme: „Toto mu poviem neskôr v modlitbe.“ Tak sa modlitba postupne mení na nepretržitý rozhovor s Bohom a človek sa učí byť kontemplatívny uprostred každodenných povinností.


    Návrh na prvý týždeň

    Pre tých, ktorí sa chcú do toho pustiť, tu je návrh, ktorý môže pomôcť premeniť modlitbu na zvyk: desať minút každý deň počas jedného týždňa, s malou jedinečnou myšlienkou na každý deň. Každý si to môže prispôsobiť svojmu tempu.

    Prvý deň môžeš postupovať podľa šiestich krokov a porozprávať Bohu, ako ti prebehol deň.

    Druhý deň si prečítaj krátky úryvok z evanjelia a zamysli sa nad jednou jedinou vetou.

    Tretí deň poďakuj Bohu za tri konkrétne veci z daného dňa.

    Štvrtý deň sa modli za niekoho konkrétneho, menom a priezviskom, a možno aj za osobu, s ktorou máš napätý vzťah.

    Piaty deň sa okrem týchto desiatich minút obráť na Boha aj v nejakom inom okamihu, napríklad pri športe, počas oddychu alebo doma.

    V šiestom dni, ak je to možné, stráv čas modlitby pred svätostánkom.

    A v siedmom dni si s ním zrekapituluj týždeň a, ak chceš, vyhľadaj si pevnú hodinu na nasledujúci týždeň.

    Ak sa ti niekedy nepodarí mať toto stretnutie s Ježišom, nevadí, lebo na druhý deň môžeš pokračovať tam, kde si skončil. Každý pokus sa počíta a Boh vždy čaká.


    Na prehĺbenie