Evanjelium (Lk 2, 41-52)
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a matka mu povedala:
„Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal:
„Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“
Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Komentár
Dnes v celej Cirkvi slávime sviatok Svätej rodiny. Je úžasné, že Boh sa chcel vteliť do rodiny.
Ježiš nás učil, že Boh nie je ako rodina, ale že Boh je rodina sám osebe. Sú to rodiny na zemi, ktoré napodobňujú Boží spôsob bytia. Boh je jeden a trojjediný. Boh Otec plodí Syna. A ako plod tejto Lásky medzi Otcom a Synom vychádza Duch Svätý. Toto je tajomstvo Svätej Trojice, ktoré Kristus zjavil ľudstvu. V Bohu je teda otcovstvo, synovstvo a bezpodmienečná láska. Všetky prvky rodiny.
Sme stvorení na Boží obraz a podobu. Nie náhodou nám Boh chcel dať ľudskú prirodzenosť, ktorá je podobná jeho vlastnej. Nie je náhoda, že človek potrebuje rodinu.
Chesterton povedal, že keď vstúpime do rodiny, vstúpime do nevypočítateľného sveta, ktorý sme si sami nevytvorili, do skutočnej rozprávky, kde je najväčším dobrodružstvom narodiť sa. Rodina je miesto, kde vás majú radi už len preto, že ste jej súčasťou, nezávisí to od toho, čo robíte, čo produkujete alebo od určitej kvality. Rodičia milujú svoje deti, pretože sú ich deťmi. Matka alebo otec urobia pre svoje deti čokoľvek, sú milované bezpodmienečne.
A ak to platí pre každú rodinu, o čo viac to platí pre Svätú rodinu z Nazareta. Zamyslime sa na chvíľu nad tým, aká je Ježišova rodina.
Pozrime sa na Máriinu „poddajnosť“ voči Božím plánom. Duch Svätý ju žiada, aby sa stala Matkou Mesiáša, a keď ju Boh povoláva k tomuto poslaniu, neváha sa vyhlásiť za jeho „služobnicu“. Pápež František na audiencii zdôraznil, že Ježiš vyzdvihuje veľkosť svojej matky, a to „ani nie tak pre jej úlohu matky, ale pre jej poslušnosť Bohu“.
Jozef tiež vyniká svojou poslušnosťou voči Božím plánom. V tomto evanjeliu je prekvapujúce, ako Jozef nepovie ani slovo. Na druhej strane však neprestáva robiť to, čo mu prikazuje. Úplne dôveruje Bohu. Nehovorí, ale koná, aby zachránil svoju rodinu. Museli ísť do vyhnanstva v cudzej krajine, opustiť svoju vlastnú zem.
A čo Ježišova poslušnosť: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4, 34) alebo v Olivovej záhrade: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26, 42). Ježiš je príkladom života darovaného z Lásky, absolútnej poslušnosti Božím plánom.
Svätá rodina z Nazareta predstavuje „chórovú odpoveď na Otcovu vôľu“, hovorí pápež František. A to je jedno z veľkých učení tohto evanjelia: šťastie pochádza z plnenia Božej vôle. A každý deň máme možnosť ju plniť.
Dnešný deň je vhodný na modlitbu za našu rodinu a za všetky rodiny, ktoré trpia, majú ťažkosti alebo sú prenasledované. Prosme o Božiu ochranu. Nech nezabúdame, že v tomto živote nejde o to, aby sme netrpeli, ale aby sme prijali Božiu vôľu pre nás a pre našu rodinu. V tejto úlohe nám pomôže príklad poslušnosti Svätej rodiny z Nazareta.