Bola nedeľa 9. augusta 2015 a my sme sa chystali odviezť môjho brata z Leónu, kde sme mali pokojnú večeru, do Aguascalientes, kde žije. Vyrazili sme krátko pred 22:00 h. moja žena, môj brat a ja, v dodávke. Na úseku cesty León - Lagos de Moreno som išiel po rýchlostnom pruhu rýchlosťou asi 100 km/h, keď zrazu z oporného múru cez malú medzeru ponechanú v múre vyšiel kôň, a to presne v momente, keď sme prechádzali.

Kôň narazil do boku dodávky na strane vodiča a stĺpik čelného skla zasiahol krk koňa, takže mu to rozmliaždilo hlavu, rozbil čelné sklo a zasiahol moju hlavu, pričom mi roztrieštil polovicu lebky (...). Chvalabohu, stalo sa to na rovnej ceste a môj brat bol vpredu ako druhý pilot, takže ako najlepšie vedel, dokázal dodávku riadiť a dostať ju na kraj cesty.

Odviezli ma sanitkou na najbližšiu kliniku, ktorá bola v Lagos de Moreno, kde diagnostikovali "kolaps pravej temennej kosti, edém mozgu, ťažký úraz hlavy, NSA Fisher IV a uzavretú traumu hrudníka" a tam sa ma snažili 11 hodín stabilizovať, keďže všetky moje životné funkcie boli na minime. Zomieral som.

Medzitým bola nehoda nahlásená a správa sa rozšírila medzi rodinou a priateľmi, takže od prvého dňa sa vytvorilo niekoľko modlitebných reťazcov prostredníctvom skupín na WhatsAppe, kde s hlbokou vierou prosili za moje úplné uzdravenie na príhovor blahoslaveného Álvara del Portillo, každý deň v rovnakom čase v rôznych mestách a krajinách.

Vzhľadom na typ operácie, ktorú som naliehavo potreboval, ma museli previezť inou sanitkou do nemocnice v Leóne (...). Po príchode do nemocnice v Leóne sa vyjadrili, že na ceste došlo k veľkej kríze a museli ma resuscitovať, čím mi objasnili najhoršiu prognózu.

Osem hodín operácie, týždeň v kóme a dva na jednotke intenzívnej starostlivosti

Po príchode do nemocnice v Leóne ma okamžite prijali na operačnú sálu, kde som podstúpil dekompresívnu kraniotómiu (...). Počas ôsmich hodín, ktoré operácia trvala, sa lekári, ktorí prichádzali a odchádzali, stavili, že sa z nej nedostanem živý. A modlitebné reťaze pokračovali s väčšou intenzitou. Po operácii ma nechali týždeň v kóme a dva týždne na jednotke intenzívnej starostlivosti na pozorovanie, aby zistili, či a ako sa prebudím, pretože neurochirurg, ktorý ma operoval, predpovedal mnohé následky, ak by sa mi podarilo prebudiť, ako napríklad zhoršenú pohyblivosť nôh a rúk, že si nič a nikoho nepamätám, že nebudem môcť hovoriť ani písať, atď.

Počas môjho pobytu na jednotke intenzívnej starostlivosti som prijal sviatosť pomazania chorých, prišlo mnoho rodinných príslušníkov a priateľov, ktorí zaplnili čakárne, a modlitbové reťaze pokračovali. Po šiestich dňoch som sa prebudil z kómy, akoby sa nič nestalo, s dokonalou pohyblivosťou, pamätal som si celú svoju rodinu a bol som hladný, ale mrzutý, pretože som mal zviazané ruky a nohy a nemohol som sa prežehnať. Prešiel som z intenzívnej starostlivosti a 27. augusta 2015 som musel podstúpiť ďalšiu operáciu očí. A modlitebné reťaze pokračovali s veľkou intenzitou.

"Pani, váš manžel je zázrak, verte tomu"

Po mesiaci od nehody som vyšiel z nemocnice a pokračoval v zotavovaní doma, ale s nadmernou starostlivosťou, pretože som musel dať mozgu a ochrannej vrstve mozgu čas na zotavenie, takže počas toho roka som musel nosiť cyklistickú prilbu na ochranu a antikonvulzívne lieky, nemohol som pracovať, študovať ani sa stresovať. A modlitebné reťaze boli stále silné.

Zástupca riaditeľa kliniky v Lagos de Moreno (kde som sa pôvodne liečil) po mesiaci kontaktoval moju manželku, aby skontroloval môj prípad, a keď sa dozvedel, že som prepustený z nemocnice, že je všetko v poriadku, že nemám žiadne následky, že perfektne chodím a hovorím, poznamenal: "Pani, váš manžel je zázrak, verte tomu. Váš manžel bol na hranici medzi životom a smrťou".

Modlitebná reťaz na príhovor blahoslaveného Álvara del Portillo

Nakoniec som bol po roku objednaný na ďalšiu operáciu 2. augusta 2016, kde mi umiestnili (...) titánovú sieťku s epoxidovou živicou navrchu (...). A modlitebné reťaze pokračovali s veľkou intenzitou. Pri operácii všetko prebehlo perfektne a o tri dni som opäť opustil nemocnicu, aby som pokračoval v rekonvalescencii doma, a do nemocnice som naďalej chodil, ale len na kontrolu a sledovanie lekárom.

Hoci uznávam, že počas celého tohto obdobia sme prežívali emocionálne vzostupy a pády, bola som si úplne istý, že vďaka skvelému modlitebnému tímu, ktorý sa vytvoril, jedného dňa plne objímem víťazstvo. A napokon 8. septembra 2018 som dostal definitívne prepustenie, takže som dostal povolenie vrátiť sa k svojim bežným pracovným a študijným aktivitám.

Som vďačný blahoslavenému Álvarovi del Portillo za jeho príhovor za moje úplné uzdravenie a mojej rodine a priateľom za to, že od prvého dňa vytvorili modlitebné reťaze, aby sa to podarilo. Niektoré z nich zostávajú v platnosti dodnes a vidiac mimoriadne výsledky, pokračujú teraz v modlitbách za každú ďalšiu chorú alebo zranenú osobu alebo osobitnú prosbu rodiny.

J.C.B.C., Mexiko