Nechcem, aby prešiel ďalší deň bez toho, aby som sa podelil o priazeň, ktorej sa mi dostalo na príhovor Isidora Zorzana.

Som ženatý a máme štyri deti – tri na univerzite a jedno na základnej škole. Naša finančná situácia bola už dlhšie taká zlá, že už sa ani nedalo povedať, že ledva vyjdeme s peniazmi. Mali sme totiž už problém uspokojiť aj tie najzákladnejšie potreby našej rodiny. Tak som sa začal modliť k Bohu na príhovor Isidora, aby nám podal pomocnú ruku.

Pred mesiacom sa mi v Cádize naskytla pracovná príležitosť, a to bez toho, že by som ju aktívne hľadal. Pracovný čas mám teraz taký, že ho viem dobre skĺbiť aj s ostatnými osobnými povinnosťami a okrem toho aj plat je veľmi dobrý.

Pred dvoma dňami som bol natankovať a keď som išiel platiť, všimol som si, že na tej benzínovej pumpe majú zarámovanú modlitebnú kartičku Isidora. Povedal som osobe, ktorá ma obsluhovala, že Isidoro je môj priateľ. Vtom som si uvedomil, že je to znamenie – musím dodržať sľub a podeliť sa o túto priazeň.

Po príchode domov som nechtiac zhodil na zem nejaké papiere a bol medzi nimi aj informačný bulletin o Isidorovi. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo pozrieť sa do neba a zvolať: Správa pochopená! Ďakujem, Isidoro, za tvoju blízkosť a za túto veľkú priazeň, ktorú si prejavil celej našej rodine.