Keď som mala 20 rokov, musela som sa presťahovať do iného mesta a zmeniť školu. Na univerzitnom internáte som stretla chlapca, ktorý sa mi okamžite zapáčil. Keďže som ho nepoznala, večer som sa modlila, aby som ho znova stretla, ale nič sa nestalo.

Potom som náhodou našla kartičku s obrázkom Isidora, pomodlila som sa modlitbu, ktorá na nej bola, a od tej chvíle som toho chlapca začala stretávať všade. Vymenili sme si telefónne čísla a e-mailové adresy. 

Vtedy som sa posadila pred obrázok a povedala som: „Isidoro, poznáš ma, nechcem mať tisíc vzťahov, mám rada jasné veci. Ak je to ten pravý muž pre mňa, zariaď, aby bolo ľahké s ním byť. Ak to nie je ten pravý, nájdi mi niekoho, ako si ty, a ja počkám.“ 

Ako naše priateľstvo s týmto chlapcom rástlo, rozprávali sme sa o všetkom, dokonca aj o plánoch na manželstvo a rodinu a to všetko ma fascinovalo.

Teraz mám 25 rokov a toto leto sa za neho vydávam. Sme veľmi šťastní. Keď som mu pred niekoľkými mesiacmi povedala o vypočutej prosbe na príhovor Isidora, veľmi sa potešil: iniciály oboch ich mien sú rovnaké a stále o tom vtipkujeme. Teraz sa k nemu modlíme každý deň a stal sa súčasťou našich rodín.

M.R.