Evanjelium (Jn 15, 9-11)
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“
Komentár
Zostávame veľmi pozorní k týmto Ježišovým slovám, ktoré povedal počas Poslednej večere. Sú ako jeho duchovný testament adresovaný najbližším učeníkom. Predstavujeme si jeho pohľad sprevádzajúci dôverné slová, ktoré vychádzajú z hĺbky jeho srdca, aby zostali vryté do nášho. Ježiš nám hovoril aj o úplnej jednote medzi ním a Otcom; preto je láska Otca a Syna rovnaká. Láska, ktorá bola vyliata do našich sŕdc (porov. Rim 5, 5), aby bola opätovaná, pretože milovať znamená túžiť po dobre milovaného. Ježiš svojou Láskou túži po našom dobre a my tou istou Láskou túžime aj po jeho dobre. Aké dôležité je nevypadnúť z tohto prúdu lásky!
Aby sme to dokázali, zaväzujeme sa zachovávať Ježišove prikázania, ktoré on sám praktizoval predtým, než ich začal hlásať: neustála modlitba, dobré skutky konané pred tvárou Boha, odpustenie nepriateľom, čistota srdca, jasný pohľad, pozornosť voči potrebám druhých, akoby boli naše vlastné, odpútanie sa od pozemských dobier, atď. Praktizovať všetky tieto učenia, ktoré môžeme nájsť zhrnuté v Reči na vrchu (porov. Mt 5-7), znamená zostať v Božej láske.
Môžeme si myslieť, že máme malú cenu, a to, čo môžeme urobiť, aby sme odpovedali Božej láske, sa nám zdá byť ešte menej hodnotné. Takto to videl svätý Josemaría v knihe Cesta: „Ako málo je jeden život, aby sme ho ponúkli Bohu!“ (svätý Josemaría, Cesta, bod 420). Ježiš však neočakáva veľké skutky. Naopak, má záľubu v láske k maličkým, ktorí sami nie sú schopní takmer ničoho. Preto nás utešuje podobenstvo o talentoch: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21), do nevýslovnej radosti Božej lásky. Nikdy nám nebude chýbať milosť Ducha Svätého, aby sme zostali verní, aby sme sa mohli modliť spolu so žalmistom: „Ty ma učíš ceste života, plnej radosti v tvojej prítomnosti, večnej radosti po tvojej pravici“ (Ž 16, 11).