Evanjelium (Jn 6, 35-40)

Ježiš povedal zástupom:

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Komentár

V tejto časti rozprávania o chlebe života sa Ježiš snaží priviesť svojich poslucháčov ku skoku viery. Nasýtil ich pozemským chlebom a teraz chce, aby túžili po nebeskom chlebe.

Majster chce upriamiť pozornosť zástupu na to konečné, na večný život. Ľudia chceli, aby im Ježiš zaručil každodenný chlieb, ale on im dáva pochopiť, že skutočná istota spočíva v tom, že svoju existenciu vložíme do jeho rúk a necháme sa viesť k večnosti: „A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“.

Ako veľmi sa usilujeme o pozemskú istotu! Často však zisťujeme, že je krehká. Naše ťažko nadobudnuté zisky môžeme stratiť vinou nešťastia, a čo je ešte horšie, my sami sa môžeme zrútiť, keď vidíme, že naše ťažko nadobudnuté zisky miznú.

Ježiš nechce, aby sme tvárou v tvár životným neúspechom strácali odvahu. Preto zostáva v Eucharistii, aby naše srdce spočinulo v ňom a bolo v bezpečí, s pohľadom upretým na Nebo, keď kráčame po zemi.

Cirkev nazýva Eucharistiu „závdavkom budúcej slávy“ (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1402). Sám Ježiš sa takpovediac zaväzuje otvoriť nám brány Neba, ak sme Eucharistiu počas rokov života prijímali s oddanosťou. A to je to, čo má v konečnom dôsledku najväčšiu cenu: naše úspechy či neúspechy, zmeny plánov atď. sú relatívne. Na druhej strane v Eucharistii je konečný, definitívny život.