Evanjelium (Jn 16, 5-11)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: ,Kam ideš?‘ Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“

Komentár

V intimite Poslednej večere im Pán, ktorý vie, že ho učeníci opustia počas jeho umučenia a smrti na kríži, ponúka prísľub zoslania Ducha Svätého, Príhovorcu a Tešiteľa.

Možno nás trochu prekvapí pevnosť, s akou im Ježiš hovorí, že je lepšie, aby odišiel, inak k nim Duch nepríde (porov. v. 7). Nevieme veľmi dobre, či by apoštoli tento Pánov „odchod“ chápali ako niečo definitívne, v jasnom odkaze na jeho smrť alebo na následné Nanebovstúpenie, ale v každom prípade by sa im nepáčila predstava, že navždy „stratia“ svojho Majstra.

Podobne ako apoštoli, aj my niekedy nedokážeme pochopiť spôsob Božieho konania v našom vlastnom živote, v živote druhých alebo dokonca vo svete a v dejinách.

V takýchto chvíľach si môžeme pripomenúť učenie svätého Pavla: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia“ (Rim 8, 28). Pre jeho učeníkov bolo v tom čase najlepšie, aby prišiel Tešiteľ.