Evanjelium (Jn 15, 26-27; 16, 1-4)

Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril.“

Komentár

V evanjeliu, ktoré nám dnes Cirkev ponúka na rozjímanie, náš Pán realisticky hovorí svojim učeníkom o ťažkostiach, ktorým budú musieť čeliť, keď budú jeho svedkami a budú ohlasovať jeho slovo.

Ako povedal svätý Josemaría, „kresťanské učenie o utrpení nie je súborom lacných útech. Je to v prvom rade učenie o prijatí utrpenia, ktoré je fakticky neodmysliteľné od života každého človeka“ (Ísť s Kristom, bod 168).

Vo svete, v ktorom žijeme – a ktorý sa až tak veľmi nelíši od toho, ktorý poznali prví Pánovi učeníci –, môže byť pre nás niekedy ťažké žiť život v súlade s našou identitou Božích detí, ktoré sa snažia postaviť Krista na vrchol všetkej ľudskej činnosti.

Niekedy môžeme dokonca pociťovať strach z dôsledkov našich rozhodnutí žiť podľa viery: „obavy sú v nás nekontrolovateľnou silou (...). Vyvolávajú napätie a úzkosť, berú nám veľkú časť slobody, uzatvárajú nás do bojazlivosti, alebo naopak, nútia nás brániť sa a reagovať agresívne“ (Jutta Burgraff, La libertad vivida con la fuerza de la fe).

Ale Pán nám tvárou v tvár strachu, ktorý nás zachvacuje, ponúka niečo, čo ho ďaleko prevyšuje: Utešiteľa, Ducha Svätého, toho, ktorý vždy vydáva svedectvo o Bohu, pretože je sám Boh.

Často sa obracajme na Ducha Svätého, aby nám pomohol prekonať tieto obavy a čeliť každému dňu s nádejou Božích detí.