Rozhovor s generálnym vikárom Opus Dei pre Infovaticana

Generálny vikár Opus Dei Mariano Fazio hovorí o svojom priateľstve s pápežom Františkom a o vzťahu Prelatúry so Svätým Otcom.

Z interview publikovaného portálom Infovaticana:

Pred rokom v decembri ste boli vo veku 55 rokov menovaný za generálneho vikára Opus Dei. Je všeobecne známe vaše priateľstvo s pápežom Františkom. Ako vníma pápež Dielo?

Pápež František je prvým pápežom, ktorý prichádzal blízko do styku s Opus Dei ešte ako diecézny biskup. Keď bol napríklad kardinál Ratzinger arcibiskupom v Mníchove, Opus Dei ešte len začínalo svoju činnosť v tomto meste.

Kardinál Bergoglio dobre poznal apoštolské aktivity Diela v Buenos Aires a osobitne sa zaujímal o niektoré sociálne projekty, vrátane škôl pre deti z chudobných oblastí.

Keď som bol vikárom Opus Dei v Argentíne, kardinál Bergoglio nás pri jednej príležitosti požiadal, aby sme prevzali patronát nad jednou školou, ktorú dovtedy viedli mníšky na jednom z predmestí Buenos Aires, známych ako ,,villas miserias“, čiže slumové štvrte, pretože tieto rehoľné sestričky nemali možnosti, ako sa o túto školu ďalej starať. Ako pápež mi potom František poslal rukou písaný list, v ktorom ma požiadal, aby som odovzdal pozdrav dievčatám v tejto škole, ktorá sa volá Dobrá pomoc. Dielo sa v súčasnosti stará o túto školu, v ktorej študuje 900 dievčat.

Keď bol ešte arcibiskupom v Argentíne, osobitne mi ďakoval za pomoc, ktorú sme prostredníctvom duchovného vedenia poskytovali jeho diecéznym kňazom. Veľmi dobre pozná život svätého Josemaríu a netají sa, že prechováva k nemu veľkú úctu. Osobitne sú jeho srdcu blízki aj viacerí veriaci Opus Dei, napríklad jeden supernumerár, ktorý žije v dosť obmedzených životných podmienkach v byte, ktorý v Argentíne voláme ,,conventillo“ (malá, prenajatá garsónka, v akých žili chudobní prisťahovalci začiatkom 20. storočia), ale aj niektorí ďalší ľudia z Diela, ktorí sú na tom finančne dobre. Preto môže mať celkom komplexnú predstavu o reálnej situácii Prelatúry.

Čo odkážete tým, ktorí obviňujú Opus Dei, že nemá rád pápeža?

Mýlia sa, a nikomu sa nepodarí ani len na milimeter nás oddeliť od osoby pápeža. Každý dobrý katolík musí byť v súlade s každým pápežom, ktorý spravuje Cirkev. Toto nám práve zanechal svätý Josemaría ako dedičstvo. Počas celej existencie Opus Dei sme sa vždy usilovali o tento súlad, od Pia XI. až po Františka.

Prelát sa vo svojich mesačných, pastoračných listoch, sústavne odvoláva na učenie pápeža Františka a nalieha na nás, aby sme ho uplatňovali v praxi. Napríklad v súlade s pápežovou požiadavkou nás Prelatúra vyzýva, aby všetky školy, projekty sociálnych služieb a farnosti zverené Opus Dei, hľadali spôsoby, ako realizovať výzvu pápeža Františka na ústretovosť voči prisťahovalcom – konkrétnymi skutkami, zbierkami, materiálnou a duchovnou pomocou.

Prelát tiež podnietil viacero iniciatív v súvislosti so Svätým rokom milosrdenstva, vyhláseným pápežom Františkom pre všetkých katolíkov na svete. Mnohé aspekty, ktoré pápež prízvukuje, nám pripomínajú učenie svätého Josemaríu. Napríklad dôraz, ktorý kladie na sviatosť pokánia, František je pápež, ktorý najviac zdôrazňuje význam spovede v posledných rokoch...

Je pravdou, že pápež vám povedal, že kňazi Opus Dei sú tí, ktorí najviac robia pre to, aby podporovali úsilie o svätosť medzi kňazmi v Kúrii?

Pápež sa mi poďakoval za to, že Opus Dei organizuje mesačné duchovné obnovy pre tých, ktorí pracujú v Kúrii a majú záujem sa ich zúčastniť, pretože vidí, aké dôležité je, aby ľudia v Kúrii mali hlboký život modlitby.

Ako osobne vnímate reakcie na nedávne škandály vo Vatikáne, ktoré niektorí nazývajú ,,Vatileaks 2“ a skutočnosť, že Opus Dei sa spomenulo v tomto kontexte?

Je to veľmi bolestivá záležitosť, obzvlášť z hľadiska toho, ako mohla uškodiť pápežovi a Svätej stolici. Je to práve v období osobitných modlitieb za Svätého Otca a za reformu vo vatikánskych štruktúrach, o ktorú sa snaží s pomocou mnohých dobrých spolupracovníkov. Osobne by som k tomu chcel dodať, že považujem tieto reformy za veľmi nevyhnutné, aby bolo možné žiť duch Evanjelia pri spravovaní materiálnych dobier. A samozrejme, tieto reformy začínajú od osobného obrátenia každého z nás.

Okrem toho je tu aj istá subjektívnejšia bolesť, bolesť brata, ktorý vidí iného brata v kňazskej službe v takejto neočakávanej situácii. Zatiaľčo si uvedomujem vážnosť týchto skutočností a očakávam výsledok súdneho procesu, snažím sa reagovať tak, ako si myslím, že by dobrý brat reagovať mal: modlím sa zaňho a zo svojej strany robím všetko čo môžem, aby som zabezpečil, že sa nebude cítiť opustený.

Link na celé interview v španielčine