Evanjelium (Mt 12,46-50)

Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal:

„Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“

On však odvetil tomu, čo mu to vravel:

„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“

Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra, i matka.“

Komentár

Dnešná liturgická pamiatka pripomína starobylú a zbožnú tradíciu založenú na príbehu z apokryfného „Jakubovho protoevanjelia“. Podľa tohto textu, keď bola Panna Mária veľmi mladým dievčaťom, jej rodičia, svätý Joachim a svätá Anna, ju vzali do chrámu v Jeruzaleme, kde istý čas pobudla spolu s ďalšími dievčatami, aby ju poučili o tradíciách a zbožnosti Izraela.

Možno nás prekvapí, že v deň špeciálne zasvätený Márii nám Cirkev ponúka úryvok z evanjelia, v ktorom ju Ježiš akoby necháva v úzadí, akoby svojej Matke nebol veľmi vďačný: „Kto je moja matka?“

Potom však prichádza odpoveď: „Kto plní vôľu môjho Otca na nebesiach, je môj brat, sestra i matka“. Pán nám stihne zanechať najdôležitejšie učenie a zároveň adresovať Márii ten najlepší kompliment, aký jej mohol byť udelený: plniť Božiu vôľu je najlepší spôsob, ako napodobniť Ježiša Krista: „Hľa prichádzam, ako je o mne napísané na začiatku knihy, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10, 7).

Celý život Pána a Márie bol cestou, ako zo svojho života urobiť to, čo chcel Boh. A preto aj pozvanie Ježišovej Matky k ľuďom, ktoré je projektom celého života: „Jeho Matka povedala služobníkom: Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). A my dobre vieme, čo Boh chce od každého z nás: „Toto je Božia vôľa: vaše posvätenie“ (1T 4,3). Ako sa má každý z nás posvätiť, to je úloha, ktorú musíme objavovať deň čo deň.