Eucharistická adorácia

. Nech je zvelebená najsvätejšia Slávnosť oltárna.

.Od tohto času až na veky. Amen.

Otče náš, Zdravas' Mária, Sláva Otcu (3-krát).

. Nech je zvelebená najsvätejšia Slávnosť oltárna.

. Od tohto času až na veky. Amen.

DUCHOvné sväté prijímanie

Chcel by som Ťa, Pane, prijať s takou čistotou, pokorou i oddanosťou, s akou Ťa prijala tvoja najsvätejšia Matka, s duchom i horlivosťou svätých.

1. Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý.
Srdce moje tebe sa len oddáva, že si Pánom jeho, vďačne uznáva.

2. Zrak môj i chuť chceli by ma oklamať, ale sluch ma učí pevnú vieru mať. Verím, čo Syn Boží ustanovil nám, ten klamať nemôže, kto je Pravda sám.

3. Na kríži sa skrylo samo Božstvo, len tu i človečenstvo skryté zbožňujem.
V oboje ja verím, Bože vznešený a prosím, čo prosil lotor skrúšený.

4. Ako Tomáš rany ja tu nevidím. Predsa ťa vyznávam, že si Boží Syn.
Rozmnož vo mne vieru i nádej v teba. Láskou srdce tiahni k sebe do neba.

5. Hľa, pamätník Kríža, smrti Pánovej, ty, chlieb živý, do nás pravý život vlej. Daj, nech duch môj vždy len tebou sa živý. Po sladkosti tvojej nech je dychtivý.

6. Dobrý Ježiš, obetavý pelikán, obmy ma hriešneho krvou z tvojich rán. Kvapka tvojej krvi stačí celý svet spasiť, zachrániť ho od hriechu a bied.

7. Keď raz budem hľadieť tebe do tváre, tvoja sláva celého ma ožiari.
Túžim teba chváliť s láskou prevrelou, Otca s Duchom Svätým v zbore anjelov.
Amen.

Javte, ústa, dôstojného Tela Pána tajomstvá i predrahej Krvi Jeho,
ktorú z milosrdenstva vylial Otca Syn večného k spaseniu človečenstva.

Nám sa v svojom zmilovaní z čistej Panny daroval, v svojom s ľudom obcovaní pravdu večnú zvestoval a po svojom dokonaní dôkaz lásky zanechal.

Prevelebnej tu Sviatosti vzdajme úctu, poklonu, ustúp obrad minulosti novému včuľ zákonu, zmyslov nedostatočnosti viera vezmi záclonu.

Otcu, Synu premilému buď česť a velebenie, chvála, vďak a sláva jemu buď i dobrorečenie; od obidvoch poslanému rovnaké buď uctenie.

Ctime túto Sviatosť slávnu, zbožne skloňme kolená, bohoslužbu starodávnu nahraď nová, vznešená; pomôž zmyslom, ktoré slabnú, viera s láskou spojená.

Otcu, Synu jedinému chvála buď a plesanie, sláva, moc a česť ich menu, tak aj dobrorečenie; od obidvoch Poslanému rovnaké buď uctenie.

. Z neba si im dal chlieb. (V. Č. Aleluja).

. Ktorý má v sebe všetku slasť. (V. Č. Aleluya).

MODLIme sa

Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania, prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

. Amen.

Chvála za zmierenie

Nech je zvelebený Boh.

Nech je zvelebené jeho sväté Meno.

Nech je zvelebený Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek.

Nech je zvelebené meno Ježišovo.

Nech je zvelebené jeho najsvätejšie Srdce.

Nech je zvelebená jeho predrahá Krv.

Nech je zvelebený Ježiš v najsvätejšej Sviatosti oltárnej.

Nech je zvelebený Utešiteľ Duch Svätý.

Nech je zvelebená svätá Matka Božia Mária.

Nech je zvelebené jej sväté a nepoškvrnené počatie.

Nech je zvelebené jej slávne nanebovzatie.

Nech je zvelebené meno panenskej Matky Márie.

Nech je zvelebený svätý Jozef, jej prečistý ženích.

Nech je zvelebený Boh vo svojich anjeloch a svätých.

Amen.

Chváľte Pána všetci ľudia, oslavujte ho všetky národy. Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Posledné dve strofy sú hymnusPanis Angelicus(„Hľa, pokrm anjelský“).

Pri tejto slávnosti s vrúc­nosťou plesajme
a plní radosti Pánovi spievajme:
doba prešla stará, nastala obnova
duše, skutkov, tak aj slova.

Konáme Poslednej večere pamiatku,
kde Kristus, jak známe, chystal sa ku sviatku; pri stole rozdával chlieb, víno v poriadku, jak to v Zákone Boh kázal.

Baránka už zjedli sviatočnom pri stole
a potom utíchli v najväčšej pokore.
Jak šťastné bolo si, Cedronské údolie,
plné radosti a hrôzy.

Dal sa nám za pokrm, telo dal nehodným,
krv svoju predrahú za nápoj trúchlivým:
»HIa, kalich spasenia«, tak Ježiš vravel im: »pite z kalicha mučenia!«

Tú obeť preslávnu Pán Je­žiš založil
a službu jej hlavnú len kňazom uložil,
by ju tí konali a jak im naložil,
iným prijímať dávali.

Hľa, pokrm anjelský všetkým nám rozdáva, skrz ten chlieb nebeský, dávny znak prestáva. Tu je Chlieb výborný, ktorý dnes dostáva núdzny sluha a pokorný.

Ó Bože, jediný, skloň sa k nám z výsosti
a navštív hlbiny verných sŕdc v milosti;
ukáž nám tú cestu, ktorou nám ísť sluší
k tebe večnému ku mestu.
Amen.

Eucharistický hymnus

Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ Pastiera, Živiteľa
chválospevom srdečným.
Podľa svojej chváľ mož­nosti
jeho, lebo tej hodnosti
nie si ty dostatočný.

Dnes sa predmet chvályhodný,
chlieb živý, pre nás život­ný,
k sláveniu predstavuje.
Pri po­slednom večeraní,
k požívaniu, že je da­ný
kresťan nepochybuje.

Nech je chvála dokonalá,
nech je plná, slávna, stála
a radostné uctenie.
Bo deň iste slávny ctíme,
keď večere tej svätíme
divné ustanovenie.

Za po­svätnej tej večere
Baránkom tým no­vým berie
Starý zákon už svoj cieľ.
Nová doba nastupuje
tôňa pravde ustupuje,
svetlo dané za podiel.

Kristus večer čo zaručil,
na pamiatku to poručil,
na naše oslávenie.
Kňazi to aj obnovujú,
keď chlieb, víno posväcujú
nám na večné spasenie.

Kresťanom sa článok dáva,
že sa Telo z chleba stáva,
víno v Krv sa zmeňuje.
Keď aj zmysly nášho bytia
túto pravdu nedovidia,
viera nám ju zjavuje.

Pod rôznymi spôsobami,
znakmi, nie však podstatami
ukrytý je pravý Boh.
Telo je sa, krv sa pije:
Kristus celý stále žije
v obidvoch tých spôsoboch.

Nezlámaný, nedelený,
nezdrúzganý, ale celý
dáva sa nám jesť a piť.
Jeden berie, tisíc berie,
pritom všetci v rovnej miere:
nemožno ho umenšiť.

Prijímajú všelijakí,
s výsledkom však nerovnakým,
pre život, pre zničenie.
Život dobrým, smrť je planým:
hľa, s tým istým prijímaním
pôsobí sa rozlične.

Keď sa potom sviatosť láme,
nezúfajme, pamätajme,
toľko v zlomku prijímame,
koľko v celej hostii.
Podstata sa nedochráme,
vonkajšok sa iba láme:
tým sa postava, ni samé
telo nijak nezmenší.

Ajhľa, ten chlieb serafínov
pútnikom je stravou živnou:
skutočný chlieb pravých synov,
psom ho hádzať nedajme.
V predobrazoch Písma už je,
s Izákom sa obetuje:
Baránok sa pripravuje:
manna otcom padá v tme.

Pastier dobrý, chlieb náš pravý,
zmiluj sa, ó, preláskavý
Ježiš: pas nás, chráň nás v zdraví:
vezmi si nás do výšavy,
nech tiež zrieme zem živých.
Všetko vieš a možné je ti:
tu nás pasieš, svoje deti:
tam nech stoluje a sedí
každý z nás jak dedič svätý,
brat občanov blažených. Amen.
Aleluja.

Keď, Ježiš drahý, spomínam na teba,
v srdci radosť mám.
No nad med, nad všetko, čo znám,
sladšie je, keď si pri mne sám.

Nič sa tak vrúcne nenôti,
nič milšie nečuť v dojatí,
nič sladšieho v um nezletí,
ako ty, Ježiš, ako ty.

Nádej tých, čo sa kakajú,
láska tých, čo ťa žiadajú,
dobro tých, čo ťa volajú,
čo si tým, čo ťa poznajú?

To jazyk nevie povedať,
ani sa nedá napísať:
Len ten, čo skúsil, môže znať,
čo je to Krista milovať.

Buď radosť naša, Ježiš náš,
čo odmenou nám budeš raz:
Ty len buď našej slávy jas
na večné veky v každý čas.

Amen.

Posledné dva strofy sú 'Ó, Spásonosná Hostia'

Nebeské Slovo, ktoré si
vyšlo z Otca láskavosti,
ó žehnaj ľud svoj, Kriste náš,
čo v Sviatosti tu prebývaš!

Prv než ho na smrť odovzdal
katanom jeho učeník,
Pán učeníkom sám sa dal
za pokrm žitia milený.

Im pod dvojakým spôsobom
krv, telo svoje predložil,
by dušu, telo, čiastky dve
človeka celkom nasýtil.

Nám narodil sa ako druh,
stolujúc za pokrm sa dal,
zaplatil smrťou veľký dlh,
odmenou v nebi sám je, Kráľ.

Ó, spásonosná hostia,
otváraš dvere neba, raj,
zlý duch a svet nás dobýja,
pomôž nám, posily nám daj.

Buď sláva Otcu i Synu
a Duchu, im vždy rovnému,
jak je a bolo pred vekmi
na zemi, tak aj na nebi!