List od Preláta (jún 2018)

Formácia, ktorú Opus Dei ponúka, je určená taktiež pre mladých, aby "títo mohli byť - teraz i počas celého svojho života - kresťanským kvasom v rodine, v práci a vo všetkých ľudských činnostiach.

Najmilovanejší, nech Ježiš opatruje moje dcéry a mojich synov!

Blízkosť Biskupskej synody o mladých a rozlišovaní povolania ma vedie k písaniu týchto riadkov, ktorými Vás chcem pozvať k obnoveniu nášmu úsiliu v diele svätého Rafaela, ktoré má byť pre všetkých, ako hovoril sv. Josemaría, centrom našej pozornosti, pretože kresťanská formácia mládeže je a vždy bude apoštolskou prioritou Cirkvi a teda aj Diela.

Ite et vos in vineam meam. Choďte aj vy do mojej vinice”. Náš Otec napísal tieto Ježišove slová, z podobenstva o robotníkoch vo vinici (pozri Mt 20,4), ako titulok Inštrukcie k dielu svätého Rafaela. Uznávame, že sú určené aj nám, vieme totiž, že aj my sme povolaní pracovať vo vinici, ktorú dal Pán na starosti nášmu Otcovi a ktorá je teraz v rukách každej jeho dcéry a každého jeho syna.

Túžime, aby bolo cieľom tejto práce formovať čo najväčší možný počet mladých ľudí, aby tak mohli mať, slobodne a s vlastnou zodpovednosťou, účasť na duchu Diela a aby boli, teraz a počas celého svojho života, kresťanským kvasom v rodinách, na pracovisku a vo všetkých oblastiach ľudského života.

Ďalším dôsledkom tejto práce je, že Pán neprestane povolávať tých, ktorých si vyvolí (pozri Mk 3,13) aby sa začlenili do Opus Dei.

Túžime byť, aj vďaka apoštolátu samotných dievčat a chlapcov svätého Rafaela, v jednote s celou Cirkvou, rozsievačmi radosti Evanjelia, ktorá „napĺňa srdce a celý život tých, ktorí stretnú Ježiša.”[i]

To, že títo chlapci a dievčatá sú istým spôsobom výberom, neznamená, že majú zabudnúť na ostatných. Zo sto duší nás zaujíma sto, a preto ako nás učí náš Otec: „Vaša a moja práca musí byť smerovaná, opakujem, k všetkým stvoreniam: príbuzným, priateľom, susedom, katolíkom, odlúčeným kresťanom, nekresťanom: vždy spolunažívajte vo vernom priateľstve a veritatem facientes in caritate, s láskou nasledujúc a propagujúc pravdu Evanjelia (Ef, IV, 15)”.[ii]

Aj keď chlapci a dievčatá zo svätého Rafaela nemajú formálne puto s Dielom a nie sú členovia Prelatúry, zúčastňujú sa na jeho duchu a apoštolskej dynamike. Nie sú teda osobami, ktoré iba prijímajú formačné duchovné prostriedky ale považujú Dielo za svoje a snažia sa aktívne spolupracovať na jeho apoštolskej misii.

Pokúsme sa venovať čas príprave aktivít, ktoré sú tradičnými prostriedkami tejto práce (krúžky, obnovy, katechézy, atď) a uvádzať ich do praxe s duchovným aj ľudským tónom a s pozitívnym duchom a láskou k Bohu a k dušiam, ktoré sa narodili v srdci svätého Josemaríu. To všetko bez toho, aby sme zabudli na to, že apoštolské plody závisia predovšetkým od Božej milosti.

Viete však, že tieto aktivity nie sú nezávislé od medziľudských vzťahov a konkrétnejšie od priateľstva. „Náš Otec nás naučil, že túto prácu musí vždy predchádzať, sprevádzať a aj odprevádzať modlitba, umŕtvovanie a osobný priateľský a dôverný vzťah.”[iii]

Priateľstvo je bohatá ľudská čnosť, ktorú samotný Ježiš pozdvihol na nadprirodzenú úroveň. „Nazývam vás priateľmi” (Jn 15,15). „Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, čo položí život za svojich priateľov” (Jn 15,13). Pán sa nám úplne dáva, snažme sa nasledovať jeho kroky a dať život za druhých. Apoštolát je najväčším prejavom priateľstva. Priateľstvo nie je nástrojom pre apoštolát, práve naopak, apoštolát vedie priateľstvo k plnosti.

Žiť skutočné, lojálne a úprimné[iv] priateľstvo, vyžaduje vyjsť z nás samých. Znamená veľkoryso venovať čas na rozvíjanie vzťahu, v ktorom sa vďaka skutočnému záujmu a vzájomnej náklonnosti zdieľajú radosti, bolesti, a nádeje.

V oblasti osobného apoštolátu v priateľstve sa vždy otvárajú veľké možnosti pre spontánnosť a iniciatívu. Tiež otvára veľkú panorámu pre organizovanie pomocných aktivít, podľa potrieb každého obdobia a miesta, ktoré pomôžu ľudskej, kultúrnej a inej formácii veľkého množstva mladých ľudí, rešpektujúc a obraňujúc ich slobodu, a ktorá im uľahčí priblížiť sa k viere alebo zlepší ich formáciu a kresťanský život.

Keď sa nám zdá, že ťažkosti sú veľké, čo niekedy aj sú, uprime pohľad na začiatky Diela, počas ktorých boli prekážky veľmi veľké a na ktoré náš Otec neskôr takto spomínal: “Oproti tomu všetkému sme mali veľmi málo, žiadne ľudské prostriedky, no zároveň všetko potrebné: modlitbu, Božiu milosť, dobrú náladu a prácu. Veci, ktoré boli a vždy budú zbraňami Opus Dei.”[v].

Prosme Pána o svetlo, aby sme videli každá jedna a každý jeden z nás, čo viac môžeme urobiť a kde sa môžeme v tejto práci zlepšiť, začínajúc nadprirodzenými prostriedkami: modlitba, obeta, práca premenená na modlitbu. Každá a každý z Vás môže tiež uvažovať nad tým, ako by mohol zlepšiť svoju účasť, podľa veku a osobných okolností, na rôznych prostriedkoch tohto apoštolátu s mladými.

So všetkou láskou Vás žehná

Váš Otec

Rím, 8. jún 2018

Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho


[i] František, Ap. Exhort. Evangelii gaudium, 24-XI-2013, č. 1.

[ii] Svätý Josemaría, Inštrukcia, 8-XII-1941, č. 3.

[iii] Don Javier, List z 28-XI-2002, č. 13.

[iv] Pozri. Sv. Josemaría, Ísť s Kristom, č. 149.

[v] Sv. Josemaría, List 7-X-1950, č. 12.