„Posväť ich ohňom Ducha Svätého.“

Buď eucharistickou dušou! – Ak bude stred tvojich myšlienok a nádejí svätostánok, dieťa, aké hojné plody svätosti a apoštolátu! (Vyhňa, 835)

Hovoril som o trojičnom prúde lásky k ľuďom. A kde inde ho možno vidieť jasnejšie než vo svätej omši? Na tejto posvätnej oltárnej obete má účasť celá Svätá Trojica. Preto teda vo vstupnej modlitbe, v tichej modlitbe nad darmi a v modlitbe po svätom prijímaní tak rád opakujem slová eucharistickej modlitby: Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna – čím sa obraciame k Otcovi –, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Vo svätej omši sa neustále vznáša modlitba k Otcovi. Kňaz zastupuje večného Kňaza, Ježiša Krista, ktorý je zároveň aj Obeťou. A pôsobenie Ducha Svätého vo svätej omši je takisto neopísateľné a nepochybné. «Mocou Ducha Svätého, píše svätý Ján Damascénsky, sa uskutočňuje premena chleba na Kristovo telo.»

Toto pôsobenie Ducha Svätého sa jasne prejavuje vo chvíli, keď kňaz zvoláva Božie požehnanie na obetné dary: Nebeský Otče, priniesli sme obetné dary na tvoj oltár a vrúcne ťa prosíme, –posväť ich ohňom Ducha Svätého; aby sa stali nepoškvrnenou obetou, ktorá prinesie najsvätejšiemu Božiemu menu slávu, akú zasluhuje. Posvätenie, o ktoré prosíme, sa pripisuje Utešiteľovi, zoslanému nám skrze Otca i Syna. Činnú účasť Ducha Svätého v obete uznávame, keď sa tesne pred svätým prijímaním modlíme: Pane Ježišu Kriste, Syn Boha živého, ty si z vôle Otca a za spoluúčinkovania Ducha Svätého svojou smrťou oživil svet... (Ísť s Kristom, 85)