Keby si bol v pokušení spýtať sa: Kto mi prikazuje, aby som to robil?, musel by som ti odpovedať: Sám Kristus ti to prikazuje, prosí ťa o to. ,,Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Nedochádzaj k pohodlnému záveru: to nie je pre mňa, na to sú iní, ja také veci neviem. Nie, na to nie sú iní, rovnako ako ty by potom mohli hovoriť všetci. Kristus sa obracia na všetkých, na každého jedného kresťana. Nikto nie je od tohto záväzku oslobodený, ani kvôli svojmu veku, zdravotnému stavu či zamestnaniu. Neexistujú žiadne výhovorky. Buď vydáme plody apoštolátu, alebo je naša viera neplodná.

A okrem toho: kto tvrdí, že hovoriť o Kristovi a šíriť jeho učenie znamená robiť niečo neobyčajné, niečo zvláštne? Ži si svoj bežný život, pracuj tam, kde si, snaž sa plniť si povinnosti svojho stavu, dobre dokončovať svoje úlohy v zamestnaní a profesionálne rásť – snaž sa byť každým dňom lepším. Buď verný, maj pochopenie pre ostatných, no buď náročný na seba. Umŕtvuj sa a buď radostný. To bude tvojím apoštolátom. A bez toho, žeby si poriadne vedel prečo, začnú aj napriek tvojim nedokonalostiam za tebou prichádzať tí, čo ťa obklopujú, a v prostom, prirodzene plynúcom rozhovore – cestou z práce, na rodinnej oslave, v autobuse, na prechádzke, proste kdekoľvek – budete hovoriť o nepokoji, ktorý je v duši každého človeka, hoci si to niektorí nechcú uvedomiť. No budú chápať viac, keď sa rozhodnú začať skutočne hľadať Boha. (Boží priatelia, 272,273)