Hlásal som to neprestajne slovami Písma svätého: svet nie je zlý, je predsa Jeho stvorením, predsa na neho pozrel a videl, že je to dobré. / Por. Gn 1,7 a nasl. /.

To my ľudia ho robíme zlým a ošklivým , svojimi hriechmi a svojou nevernosťou. Nepochybujte o tom, deti moje: akýkoľvek únik pred poctivými každodennými skutočnosťami je vo vašom prípade mužov a žien zo sveta, v rozpore s Božou vôľou.

Naopak teraz musíme s novou istotou pochopiť, že Boh vás volá, aby ste mu slúžili v civilných, svetských a hmotných činnostiach ľudského života. V laboratóriách, na operačnom sále nemocnice, v kasárňach, na katedre univerzity, v továrni, v dielni, na poli, doma. A v každej z tohoto obrovského množstva prác na nás každý deň čaká Boh. Majte to na pamäti; v najbežnejších situáciách je skryté niečo sväté, božské a je na každom z vás, aby to našiel.

Vysokoškolákom a robotníkom, ktorí za mnou chodievali v tridsiatich rokoch, som hovorieval, že musia vedieť zhmotniť duchovný život. Chcel som ich tak odviesť od pokušenia, ktoré bolo a je i dnes také časté, žiť dvojitý život. Vnútorný život, život vzťahu s Bohom na jednej strane a život druhý, iný, odlišný a oddelený, život rodinný, pracovný a spoločenský, plný drobných pozemských skutočností. (Konverzácie Mons. Escrivá de Balaguer, 114)