Za Ježišom prišiel veľký zástup ľudí. Náš Pán pozdvihol oči a spýtal sa Filipa: ,,Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Filip rýchlo počíta a potom odpovie: ,,Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Toľko peňazí nemajú: musia si pomôcť inak. Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: ,,Je tu chlapec, ktorý ma päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?!“

Chceme nasledovať Pána a šíriť jeho učenie. Z ľudského hľadiska je však pochopiteľné, že sa pýtame: Ale čo sme my pre toľkých ľudí? Hoci sú nás milióny, v porovnaní s počtom obyvateľstva na zemi je to málo. Preto by sme sa mali vidieť ako malé množstvo kvasu, pripravené a ochotné konať dobro pre celé ľudstvo, pripomínajúc si apoštolove slová: trocha kvasu prekvasí celé cesto a premení ho. Potrebujeme sa naučiť byť touto substanciou, týmto kvasom, aby sme pretvorili a zmenili svet.

Keď budeme v duchovnom zmysle rozjímať nad textom sv. Pavla, pochopíme, že nemáme inú možnosť ako pracovať v službe všetkým dušiam. Čokoľvek iného by bolo sebectvom. Ak sa s pokorou zamyslíme nad svojím životom, jasne uvidíme, že Pán nám okrem milosti viery dal aj isté nadanie a určité dobré vlastnosti. Nikto z nás nie je nikoho kópiou: Náš Otec nás stvoril po jednom a medzi svoje deti rozdelil množstvo rozličných dobier. Toto nadanie a kvality máme dať do služieb všetkým a Božie dary použiť ako nástroje, ktoré pomôžu ostatným nájsť Krista. ( Boží priatelia, 256-258)