Opus Dei

Komentár k evanjeliu na sviatok výročia posviacky bazilík svätého Petra a svätého Pavla. „Buďte si istí, že som to ja, nebojte sa. Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode“. Dnešný sviatok je dôvodom ďakovať Bohu za vieru, ktorú nám dal v Petrovi, aby sme prostredníctvom pápeža riadili loď Cirkvi.

Juan Arana je emeritný profesor filozofie Sevillskej univerzity. Počas svojej kariéry bol hosťujúcim profesorom na Navarrskej univerzite a zúčastnil sa mnohých diskusií o zlučiteľnosti viery a rozumu. To je dôvod, prečo mnohí jeho kolegovia boli prekvapení, keď vlani v lete vydal knihu Teológia pre neveriacich, v ktorej opisuje svoju cestu k viere a k tomu, ako napokon pred dvoma rokmi prišiel k presvedčeniu o pravdivosti katolíckej viery.

Bratia D'Orvillovci žijú v Portoriku a sú veľmi rozdielni – Francisco je zhovorčivý a Jonnatan je skôr premýšľavý typ. Jedného dňa pozval Francisco Jonnatana na duchovnú obnovu, no Jannatan nešiel, lebo ho volal jeho brat. Medzičasom sa však obaja priblížili viac k Bohu a vo svojom voľnom čase sú spolu vďaka tomu, že robia kurzy katechizmu pre priateľov a klub pre deti. Spojila ich spoločná misia. Naučili sa rešpektovať jeden druhého, mať sa radi a hľadať v živote to isté.

Manuel bol dlhé roky presvedčený ateista, až kým jeho čisto racionálne vnímanie sveta nenarušila jedna správa: „Zázračné“ uzdravenie rúk jeho otca otvorilo cestu ku svätorečeniu zakladateľa Opus Dei. Týmto sa začala jeho najväčšia nočná mora. Spustila sa lavína správ ako „boli ste v novinách“, „v správach“, titulky typu „lekár, ktorý umožnil svätosť Escrivá de Balaguera“... a prišla aj ponuka letenky do Ríma, ktorú pochopiteľne odmietol.

Pred biskupskou synodou na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ v októbri 2018 bola ctihodná Montse Grases umiestnená na poprednom mieste na webovej stránke synody ako vzor plodného sebadarovania sa Bohu.

Kresťanská viera je viera s Tvárou, viera, ktorá nám hovorí: Nie si na svete sám... je Niekto, kto chcel, aby si existoval, kto povedal: ŽI!

Zvláštna výzva etapy dejín, v ktorej žijeme, spočíva vo veľkej miere v tom, ako sa nám podarí odovzdať Kristovo posolstvo ľuďom, ktorý Krista považujú za prekonanú postavu. Článok profesora Luisa Clavella (profesor Pontifikálnej univerzity Svätého kríža v Ríme) túto myšlienku ďalej rozvíja.

V tomto článku sa zamyslíme nad úryvkom evanjelia, v ktorom Ježiš kráča po vode. Ak sa ponoríme do tejto scény, ako by sme boli jednou z prítomných postáv, prídeme na to, že spolu s Ním prekonáme ťažkosti, neistoty aj obavy.

Druhá časť článku o dôležitosti podpory zvyku čítania. "To, čo čítame, nás mení. Čistí našu dušu, alebo ju otupuje; rozširuje naše obzory alebo ich zužuje."

Keď ľudstvo začalo zapisovať výroky svojich učencov, zbierky zvykov a zákonov a správy o udalostiach, počas ktorých vznikali jednotlivé národy ... zrodilo sa čítanie. Do tej doby sa kultúre - pestovaniu duše - len načúvalo. Iba to, čo si ľudia pamätali, sa ako vzácna mapa sveta, ako pochodeň uprostred tmy odovzdávalo ďalším generáciám.