Počas púte do mariánskej svätyne Panny Márie Čenstochovskej, organizovanej Poľskou železničnou spoločnosťou, Antoni Idkowiak, pracujúci na železnici, rozdal vyše 5 tisíc modtlitbových kartičiek o príhovor služobníka Božieho, Isidora Zorzana. Chcel, aby sa takto jeho spolupracovníci zoznámili s príkladným životom tohto ich kolegu.
Isidoro Zorzano (1902-1943) bol jedným z prvých členov Opus Dei. Bol priemyselným inžinierom, špecializoval sa na železnice. Pracoval v Cadize, Malage a Madride, a kamkoľvek šiel, zanechával za sebou stopu dobre vykonanej profesionálnej práce a radostnej ochoty pomáhať kolegom.
Keď sa Isidoro stretol so sv. Josemaríom Escrivá v roku 1931, jeho práca získala novú dimenziu: stala sa pre neho cestou hľadania Boha.
Antoni Idkowiak, spolupracovník Opus Dei, sa snaží ísť tou istou cestou, ale v jeho prípade po koľajniciach Poľských železníc.
Prečo ste sa začali zaujímať o život Isidora Zorzana?
Obaja sme železniční inžinieri a od neho som sa naučil jednu nádhernú pravdu: že je možné slúžiť Cirkvi aj bez toho, aby som nosil habit či reverendu. Isidoro nerobil nič ,,zvláštne“, ľudia hovoria, že mal charizmu ,,normálnosti“. Ale svojou prácou (tou istou prácou, ktorej sa venujem 30 rokov) slúžil ľuďom okolo seba a s radosťou im umožňoval spoznávať Krista.
Toto je jedna z vecí, ktoré naozaj považujem za príťažlivé na jeho živote – že zdieľal svoje vedomosti s kolegami, že to bral ako službu. A môžem vás ubezpečiť, že toto nie je veľmi bežné medzi ľuďmi pracujúcimi v tejto oblasti.
Okrem rozdávania tisícok modlitbových kartičiek, ktorými sa šíri zbožná úcta k Isidorovi, ste pomohli aj s vydaním jeho životopisu v poľštine.
Som členom Katolíckeho združenia poľských železničných pracovníkov. Mnohí ľudia sa ma pýtajú na Isidora, jeho svätý život a proces kanonizácie, ale je neviem veľmi dobre vysvetľovať veci. Myslím si, že on, s jeho príkladným životom, vysvetľuje všetko oveľa lepšie. A tak sme preložili jeho životopis do poľštiny.
Pre koho je kniha určená?
Predovšetkým pre tých, ktorí pracujú na železnici, ale nielen pre nich. Kniha bude zaujímať všetkých tých, ktorí sa chcú viac priblížiť ku Kristovi vo svojej každodennej práci. V Isidorovom životopise sa nachádzajú aj príbehy zo života sv. Josemaríu a zo začiatkov Opus Dei, ktoré mnohí ľudia ani nepoznajú.
Isidoro by sa raz mohol stať prvým svätým, ktorý pracoval na železnici. Mohol by byť vaším patrónom?
My, železniční pracovníci, už máme svoju patrónku, svätú Katarínu Alexandrijskú. Ale Isidoro by bol pre nás niekým bližším, lebo žil v 20. storočí. Učí nás, že tieto naše vlaky nás môžu priviesť do neba!
Ste spolupracovníkom Opus Dei. Ako vám formácia, ktorú dostávate, pomáha hovoriť o svojej viere pred kolegami v práci?
V Opus Dei som po prvýkrát počul o posolstve všeobecného povolania k svätosti a apoštolátu.
Predtým som si, podobne ako mnohí iní myslel, že apoštolát nie je kompatibilný s rešpektovaním slobody iných, a že by som sa nemal snažiť ovplyvňovať ich myslenie. Ale od sv. Josemaríu som sa naučil, že ,,zo sto ľudí nás zaujíma celá stovka, každý jeden“. Laici sú povolaní prinášať Evanjeliové posolstvo všade tam, kde sa nachádzajú.
Pre mňa to samozrejme znamená moja práca na železnici, a práve tam sa snažím dávať osobné a spontánne svedectvo svojej viery. A Isidoro mi v tom pomáha, v tom som si istý.