Od Otca, júl 2017

Keď som sa s vami všetkými modlil vo Fatime, preberal som v prítomnosti našej nebeskej Matky niektoré výzvy tohto nášho sveta, ktoré sú súčasne také zložité ako i vzrušujúce. Čo Pán od nás kresťanov očakáva? Aby sme vyšli v ústrety nepokoju a potrebám ľudí, aby sme všetkým prinášali Evanjelium v jeho pôvodnej čistote a súčasne v jeho žiarivej novosti. Dve scény rybolovu na Tiberiadskom jazere, v ktorých vidíme plavbu kresťanov na vlnách dejín, načrtávajú súradnice tejto úlohy: energickú výzvu Učiteľa byť odvážni - ,,zatiahni na hlbinu“ (Lk 5,4) –, a výrok ,,To je Pán“, milovaného učeníka (Jn 21,7), výraz pozornej a citlivej vernosti, ktorá umožňuje rozpoznať Ježiša.

Vydať sa na more sveta neznamená prispôsobiť zvesť alebo ducha súčasným okolnostiam, pretože Evanjelium už samo v sebe obsahuje schopnosť osvietiť každú situáciu. Skôr ide o povolanie k tomu, aby každý z nás, so svojimi duchovnými a intelektuálnymi prostriedkami, so svojimi profesionálnymi schopnosťami a životnou skúsenosťou, ale aj so svojimi obmedzeniami a chybami, sa snažil nájsť spôsoby, ako viac a lepšie spolupracovať na tej ohromnej úlohe postaviť Krista na vrchol všetkých ľudských činností. K tomu je potrebné do hĺbky poznať dobu, v ktorej žijeme, dynamiky, ktoré ju pretínajú, možnosti, ktorými sa vyznačuje, a limity a nespravodlivosti, niekedy vážne, ktoré ju sužujú. A predovšetkým je nevyhnutné naše osobné spojenie s Ježišom v modlitbe a v sviatostiach. Tak budeme môcť zostať otvorení pre pôsobenie Ducha Svätého, aby sme tak s láskou volali pri bráne sŕdc našich súčasníkov.

Enxomil, 7. júla 2017