1. Kto bola Guadalupe Ortiz de Landazuri?

Bola to žena, ktorá vynikala ľudskými vlastnosťami, radostná a pokorná. Tešila sa veľkej profesionálnej prestíži, a vo svojom živote vždy pomáhala iným v ich duchovných a materiálnych potrebách. Bola človekom, ktorý je zamilovaný do Boha, naplnená vierou a nádejou.

Narodila sa v Madride, v Španielsku, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v roku 1916. Študovala chémiu na Centrálnej univerzite v Madride. V jej ročníku bolo len päť žien. Vynikala serióznym prístupom k štúdiu, pričom dokázala vždy ponúkať ľuďom svoj úsmev. Po skončení Španielskej občianskej vojny promovala a začala učiť fyziku a chémiu na “Colegio de las Irlandesas” (Loretská stredná škola) a na Lycee Francaise (French francúzskom štátnom gymnáziu) v Madride.

Začiatkom roku 1944 sa zoznámila s Opus Dei. Jej prvé stretnutie so svätým Josemaríom na nej zanechalo hlboký dojem. Neskôr o tom povedala: ,, Jasne som to vnímala tak, že Boh ma oslovuje prostredníctvom tohto kňaza.“ V tom istom roku požiadala o prijatie do tejto inštitúcie Cirkvi. Riadila niektoré centrá Opus Dei v Madride a Bilbau. V roku 1950 sa presťahovala do Mexika, aby tam rozbehla apoštolskú prácu so ženami. Bolo to veľké, dobrodružné podujatie, ktoré prežívala veľkodušne a s obrovskou vierou. Okrem iných vecí tiež iniciovala založenie centra pre ľudský a profesionálny rozvoj sedliačok, žijúcich vo vidieckej oblasti štátu Morelos.

V roku 1956 sa presťahovala do Ríma. Tam spolupracovala so svätým Josemaríom na vnútornej správe Opus Dei. Po dvoch rokoch sa vrátila do Španielska zo zdravotných dôvodov, kde sa znovu začala venovať vyučovaniu a výskumu. Doktorandskú prácu ukončila s najlepším hodnotením a udelili jej cenu Juana de la Ciervu. Položila základy inštitúcie ,,Centro de Estudios e Investigacion de Ciencias Domestiacas“ (CEICID), Centra pre štúdium a výskum úloh spojených so správou domácnosti. Neskôr jej Comite Intenational de la Rayonne et des Fibres Synthetique udelil medailu za výskum textilných vlákien.

Následkom srdcového ochorenia zomrela v Pamplone, v povesti svätosti, na sviatok Panny Márie Karmelskej, 16. júla 1975, len 20 dní po odchode sv. Josemaríu do neba. Dožila sa 59 rokov.

2. Prečo sa Cirkev rozhodla otvoriť kauzu jej kanonizácie?

Pretože tí, ktorí ju poznali v Španielsku, v Mexiku a v Taliansku, sú presvedčení o jej svätosti, teda o exemplárnom charaktere jej kresťanského života. Mnohí ďalší, ktorí sa po jej smrti dozvedeli o jej heroickom živote, sa pred Bohom utiekajú o jej príhovor a vyslyšanie modlitieb. A čo hovoria o nej tí, ktorí ju poznali? Tu je niekoľko citátov:

• ,,Považovali sme ju za výnimočnú osobu, ktorá vynikala svojimi čnosťami.“
• ,,Zanechala nám nezabudnuteľnú povesť svätosti.“
• ,,Bolo zjavné, že je to dcéra Boha, ktorá chce byť verná Jeho vôli.“
• ,,Dalo sa vidieť, že je zamilovaná do nášho Pána, bola plná hlbokej radosti, ktorá sa už samotným stretnutím s ňou prenášala aj na vás.“
• ,,Prekypovala z nej radosť, sústavne. Už len ten jej smiech na vás prenášal istú časť Neba.“
• Bolo úžasné sledovať tú jej intenzívnu uzobranosť počas svätej omše a počas prijímania, každý deň, a to ako sa modlila, a povzbudzovala aj nás k modlitbe.“
• Jej veľká láska k Cirkvi ju viedla k tomu, aby sa každý deň modlila za Svätého Otca.“
• Pracovala v úzkom spojení s naším Pánom, snažila sa milovať ľudí vo svojej blízkosti, pomáhať im a mala v sebe apoštolskú horlivosť, ktorú nedokázala umenšiť ani jej choroba.“
• ,,Dúfam, že bude svätorečená, pretože ju považujem za svätú a myslím si, že jej život je významným príkladom v dnešnom svete.“

3. Čo znamená tento krok, keď Cirkev vyhlásila Guadalupe za ctihodnú?

Týmto krokom Cirkev vyhlasuje, že Guadalupe žila čnosti v hrdinskom stupni, obzvlášť čnosť lásky, a preto sa predkladá ako príklad kresťanskej ženy, ktorá získala svätosť v bežnom živote. Toto vyhlásenie je výsledkom dlhého štúdia početných materiálov, zhromaždených Madridským tribunálom v diecéznej procedúre. Sú to svedectvá 54 svedkov (mužov i žien z rôznych krajín), početné písomné svedectvá a mnohé ďalšie dokumenty. Tieto právne dôkazy boli podrobne prehodnotené najskôr teologickými konzultantmi a neskôr kardinálmi a biskupmi Kongregácie pre kauzy svätých. Všetci dospeli k záveru, že Guadalupe odpovedala na Božiu milosť mimoriadnym spôsobom. Ďalej potom pápež František ratifikoval posudok Kongregácie a vyhlásil heroickosť čností Guadalupe a jej povesť svätosti.

4. Vy ste dôkladne študovali jej život. Čo na vás osobne najviac zapôsobilo v súvislosti s Guadalupe?

Najviac na mňa zapôsobilo to, ako Guadalupe dokázala ,,zabúdať na seba.“ Myslela sústavne na Boha a na iných ľudí. Príkladom toho je to, čo sa stalo v Mexiku v roku 1952. Bolo to počas duchovných cvičení pre vysokoškoláčky v jednej nedávno postavenej budove, kde ešte nebolo temer žiadneho nábytku a zariadenia. V druhý, predposledný deň, dávala prednášku o kresťanských čnostiach. Spolu s ostatnými pritom sedela na podlahe. Vtedy pocítila ostrú bolesť, keď ju poštípal jeden druh jedovatého hmyzu, ale nechcela prerušiť prednášku, aby tým nevyrušila a neznepokojila svoje poslucháčky. Nikto vtedy nevedel, čo sa vlastne stalo. Ona potom ochorela, mala vysoké horúčky, musela zostať v posteli dva týždne. Nikdy sa pritom nesťažovala. Okrem toho z postele naďalej vykonávala svoje povinnosti, až kým ju neprišla zastúpiť iná žena z Opus Dei. Tí, ktorí ju prichádzali navštíviť, svedčia, že ani raz sa nesťažovala, nehovorila o svojej chorobe, ale sa skôr zaujímala o tých, ktorí k nej prichádzali a povzbudzovala ich k apoštolátu.

5. Aké charakterové prvky by ste chceli u Guadalupe vyzdvihnúť?

Mnohí ľudia, ktorí ju poznali, vyzdvihujú jej prekypujúcu radosť, neustály úsmev na tvári. Bola ústretová ku každému. Prenášala pokoj a dôveru rovnako na sedliačky ako aj na univerzitné študentky, bez ohľadu na spoločenské postavenie ľudí. Jej radosť nebola výsledkom ľudského úsilia, ale skôr vedomia, že je dcérou Boha, výsledkom jej blízkosti ku Kristovi, teda darom Ducha Svätého. V dôsledku toho bola pevná a vyrovnaná. Toto jej veľmi pomáhalo v apoštoláte a v jej službe Cirkvi a spoločnosti.

Mladá vysokoškoláčka, ktorá sa stretla s Guadalupe rok po jej príchode do Mexika, sa vyjadrila: ,,Musím sa priznať, že som bola veľmi zvedavá na stretnutie s ňou, lebo všetci mi rozprávali o jej smiechu a neustálej veselosti.“

Samotný brat Guadalupe, Eduardo, takto opisuje jej posledné chvíle: ,,Toto bolo jedno veľké tajomstvo Guadalupe, vždy prijímať ako dobré, čokoľvek sa jej prihodilo. V tých posledných hodinách smrteľnej úzkosti boli všetci bez seba a s obdivom sledovali ten jej nezabudnuteľný úsmev.“

6. Ak bol teda jej život relatívne normálny, prečo si myslíte, že môže byť dobrým vzorom pre iných ľudí?

Práve kvôli tomu: lebo jej život bol normálny a súčasne naplnený Bohom, je dobrým vzorom pre všetkých kresťanov, obzvlášť pre tých, ktorí sú povolaní posväcovať obyčajné okolnosti svojho života uprostred sveta. V súčasnej spoločnosti, kde sa niektorí ľudia snažia presadzovať egocentrizmus a sebareferenčný relativizmus, život Guadalupe je nádhernou výzvou otvoriť sa iným. Jej príklad môže povzbudiť každého, aby prekonával svoju lásku k pohodliu a aby slúžil iným. V pesimistickom prostredí pomáha optimizmus Guadalupe iným, aby sa dokázali usmievať. A v spoločnosti, ktorá zdá sa uteká od Boha, príbeh Guadalupe nám pomáha uvedomiť si, že jedine s Kristom môžeme mať radosť, ktorá je aj hlboká, aj trvalá.

7.Aké sú následné kroky potrebné pre blahorečenie a svätorečenie Guadalupe?

Vyhlásenie o heroických čnostiach je záverom kritického štúdia života Guadalupe, ktoré bolo uskutočnené do hĺbky a vo svetle viery. Po tomto kroku, pre beatifikáciu a kanonizáciu, vyžaduje Cirkev niečo, čo človek nedokáže poskytnúť. Len Boh môže vykonať zázrak, spôsobiť ho na príhovor Guadalupe, čo by potom mohlo otvoriť cestu k beatifikácii. A znovu, len Boh môže vykonať ďalší zázrak po blahorečení, čo by mohlo otvoriť cestu ku svätorečeniu. Máme dôveru, že tie prvé dvere budú otvorené čoskoro.

8. Prejavuje sa už aj ľudová zbožnosť k nej? O aké veci žiadajú ľudia Guadalupe Ortiz de Landazuri?

Súkromná zbožnosť ku Guadalupe sa stále viac šíri. Mnohí ľudia píšu na úrad postulátora, kde uvádzajú milosti, ktoré im Boh udelil po obrátení sa na Guadalupe. Za posledných 10 rokov sme obdržali výpovede o vyslyšaných modlitbách zo Španielska, Mexika, Belgicka, Talianska, Portugalská, Litovska, Kene, Indie, Venezuely, Ekvádora, Guatemaly, Portorika, Spojených štátov a Kanady.

Ďalším pozoruhodným znakom jej povesti svätosti je, že v Zamore, v mexickom štáte Michoacan, bola jedna základná škola pomenovaná ,,Colegio Guadalupe Ortiz de Landázuri.“ S touto iniciatívou prišli ľudia, ktorí čítali jej životopis a zapôsobila na nich jej svätosť, jej profesionálnosť a jej zanietenie pre vzdelávanie a formáciu mladých ľudí.

Ľuďom, ktorí sa uchádzajú o jej príhovor, sa dostalo rôznych milostí: uzdravenia, vyslyšania v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, získanie práce, vyriešenie konfliktov na pracovisku a rôznych rodinných záležitostí, riešenie finančných ťažkosti, zmierenie rodiny, pomoc priateľom a kolegom, aby sa priblížili k Bohu.

Kongregácia pre kauzy svätých začne čoskoro skúmať dokumentáciu jedného mimoriadneho prípadu, ktorý sa pripisuje príhovoru Guadalupe. Týka sa vyliečenia bazocelulárneho karcinóma v priebehu noci z 28. na 29. novembra 2002. Muž, ktorý mal toto rakovinové ochorenie, lokalizované v pravom oku, sa obrátil o príhovor Guadalupe s veľkou vierou pred spaním, a ráno keď sa zobudil, zistil, že bol vyliečený. Lézia úplne zmizla bez akýchkoľvek stôp. Lekárski experti v Kongregácii budú musieť posúdiť, či tento prípad má, alebo nemá medicínske vysvetlenie. Následne teológovia a potom kardináli a biskupi zvážia, či je to možné pripísať príhovoru Guadalupe.