Rozhovor s postulátorom kauzy Isidora Zorzana

Msgr. Jose Luis Gutierrez Gomez, postulátor v kauze kanonizácie Isidora Zorzana, odpovedá na niekoľko otázok, po tom, čo Vatikán vydal dekrét potvrdzujúci, že Isidor Zorzano hrdinsky praktizoval cnosti.

1. Kto je Isidoro Zorzano?

Isidoro Zorzano bol inžinier, ktorý usilovne pracoval príkladným spôsobom, s vernosťou a duchom služby voči svojim kolegom. Presadzoval iniciatívy na pomoc ľuďom v núdzi, a preukázal veľkú vieru a lásku vo svojom kresťanskom živote. Tí, ktorí ho poznali, spomínajú na jeho pokoj, vyrovnanosť, optimizmus, reflexiu a hĺbavý štýl. Jeden zo svedkov poukazuje na to, že keď študoval na univerzite, jeho spolužiaci za ním ,,chodili ako za ,,uzmierovateľom“, ktorý dokázal riešiť ich nezhody“.

Narodil sa 13. septembra 1902 v Buenos Aires, v Argentíne, španielskym rodičom. V roku 1905 sa rodina presťahovala do Španielska, kde Isidoro vyštudoval na priemyselného inžiniera. Pracoval v Železničnej spoločnosti, najskôr v Malage a potom v Madride. Vyučoval tiež na strednej priemyselnej škole v Malage. V roku 1930 sa stretol so svätým Josemaríom Escrivá, bývalým spolužiakom zo strednej školy, a po dlhom rozhovore s ním požiadal Isidoro o vstup do Opus Dei, ktoré bolo založené v roku 1928. Na svojej ceste v Cirkvi objavil Isidoro možnosť ako si splniť svoju túžbu odovzdať sa Bohu uprostred sveta.

Jeho neochvejná vernosť bola vždy veľkou oporou pre zakladateľa Opus Dei, ako počas ťažkých rokov španielskej občianskej vojny (1936 – 1939), tak aj pri rozvoji apoštolskej činnosti Opus Dei v štyridsiatych rokoch. V januári 1943 mu diagnostikovali malígnu lymfómu. Bola to nesmierne bolestivá choroba, ktorá sa začala už v predchádzajúcich mesiacoch, a ktorú statočne znášal s odovzdaním sa do Božej vôle. Zomrel v povesti svätého 15. júla toho istého roku, vo veku 40 rokov. Jeden z jeho kolegov v železničnom úrade v Madride spomína: ,,Keď sme rozprávali o našom šéfovi, bolo bežné, že sa ľudia vyjadrovali takto: ,Don Isidoro je svätec´. Ďalší človek, ktorý s ním pracoval, hovorí: ,,Cítili sme jeho stratu veľmi mimoriadnym spôsobom, lebo jeho úmrtie bolo, ako keby sme prišli o otca.“

2. Pápež František schválil vydanie dekrétu o tom, že Isidoro žil cnosti hrdinským spôsobom. Môžete nám povedať o niektorých z nich?

Isidorova vytrvalosť v bežných veciach bola výnimočná, bola prejavom jeho vernosti. Vždy si splnil svoje záväzky, až do poslednej chvíle života na tejto zemi. Mohlo by sa to zdať ako niečo jednoduché, lebo tu existuje tá mylná predstava o ,,hrdinskosti“. Toto slovo nie je synonymom pre výnimočné činy, alebo prekvapujúce úspechy. Hrdinstvo znamená praktizovať cnosti sústavne a počas dostatočne dlhého obdobia, práve tam, kde sa človek nachádza, v každodenných skutočnostiach, v plnení si svojich povinností ako pracovník, občan, priateľ, rodinný príslušník, atď. A práve toto Isidoro robil.

Miloval svoju profesiu a uvedomoval si, že Boh ho povolal, aby sa usiloval o svätosť vo svojej práci. Jeho láska k Bohu ho napríklad poháňala k tomu, aby bol ráno prvý v práci, prijímal s dobrou náladou a nadprirodzeným pohľadom príležitostné nepríjemnosti či nespravodlivosť zo strany nadriadených; snažil sa všetko robiť s profesionálnou kompetenciou, byť príjemný v styku s inými ľuďmi. Bol veľmi známy kvôli svojmu zmyslu pre spravodlivosť a blízkosť k ľuďom, ktorých v práci viedol. Oni dobre vedeli, že ,,pri donovi Isidorovi neobstojí žiadna fušerina,“ pretože on sa vždy osobne zasadil o to, aby sa tá práca svedomito dotiahla až do konca. Isidoro tiež učil na Priemyselnej škole v Malage. Jeho žiaci spomínajú na jeho veľkú trpezlivosť, že sa na neho kedykoľvek mohli obrátiť s otázkami, dokonca ho aj navštíviť doma. Medzi študentmi sa často hovorilo ,,že je svätý“.

Svoju prácu zosúladil s intenzívnym životom modlitby. Veľmi miloval Eucharistiu a skoro vstával každé ráno, aby mohol ísť na svätú omšu a prijímanie. Pomáhal v sociálnych iniciatívach a usiloval sa privádzať svojich priateľov a kolegov bližšie k Bohu.

3. Ako môže Isidoro pomôcť pracujúcemu človeku v dnešných dňoch?

Z príkladov, ktoré sme si práve uviedli, možno v Isidorovi vidieť príklad pracovníka dnešných čias, či je to už inžinier alebo robotník, alebo aj matka v rodine, ktorá radostne ,,multitáskuje“ každý deň. Blahoslavený Álvaro del Portillo celkom dobre poznal Isidora a zanechal písomné svedectvo, že sa od neho naučil ,,posväcovať prácu každý deň, s poriadkom a vytrvalosťou; vykonávať s dokonalosťou, s Láskou, tie malé veci každého okamihu. Isidoro stále pracoval. Nemyslím, žeby ho niekto bol videl ako márni čas. A čo viac, spájal v sebe toho ducha pracovitosti s výnimočným duchom pokory. Isidoro nikdy nestál nikomu v ceste; pracoval v tichosti a pokore, snažil sa nepriťahovať na seba pozornosť.“

Myslím, že Isidoro nám tiež dáva príklad kresťanskej integrity; netrápilo ho, čo si iní ľudia myslia, alebo hovoria, aj keď by to mohlo spôsobovať problémy alebo ťažkosti. Jedna z jeho sestier nám povedala, že mal vedúceho, ktorý sa staval proti Isidorovmu povýšeniu slovami: ,,No čo je to už len za inžiniera, čo chodí každý deň do kostola!“

4. Prechovávajú dnes ľudia zbožnú úctu k Isidorovi? Ako sa dozvedeli o ňom?

Isidoro zomrel pred 73 rokmi. Sotva dnes ešte nikto žije, kto ho osobne poznal. Napriek tomu už pred jeho smrťou, tí, ktorí ho poznali, hovorili o Isidorovej povesti svätosti. A táto povesť ďalej silnela, rýchlo sa šírila v mnohých krajinách medzi ľuďmi všetkých vekových skupín a spoločenského postavenia. Napríklad jeden páter, ktorý ho celkom dobre poznal, José lópez Ortiz, keď bol menovaný za biskupa, požiadal o kúsok prsteňa, ktorý Isidoro nosil, aby ho mohol dať roztaviť a ako relikviu nosiť vo svojom vlastnom biskupskom prsteni.

Mnohí ľudia sa utiekajú k Isidorovmu príhovoru, aby sa im dostalo milostí a vyslyšaných modlitieb od Boha, a niekedy aj skutočných zázrakov. V úrade postulátora sme obdržali vyše 5 tisíc prípadov vyslyšaných prosieb na jeho príhovor. Sú to veľmi rozmanité prípady, dotýkajúce sa tisícov možných situácií, ktoré sa vyskytnú v bežnom živote akéhokoľvek človeka. Existuje samozrejme množstvo inžinierov a ľudí v príbuzných profesiách, ktorí sa obracajú na Isidora ako na kolegu, keď ho prosia, aby im pomohol vyriešiť nejaký problém vo svojom odbore. Mnohí sa na neho odvolávajú ako na ,,nášho inžiniera“, kedykoľvek sa vyskytne nejaký technický problém, napríklad keď potrebujú rozbehnúť pokazený počítač. Isidorov príhovor sa však neobmedzuje len na svet techniky, je ochotný pomôcť, kdekoľvek je to potrebné.

Okrem toho, za uplynulých desať rokov bolo vytlačených asi 390 tisíc modlitbových kartičiek o jeho príhovor, a to nielen v jazykoch západného sveta, ale aj v arabčine, cebuánčine, čínštine, japončine a tagalogu, okrem toho bolo vytlačených 300 tisíc kópií jeho buletinu.

Takže veľa ľudí je presvedčených, že Isidoro je v nebi a približujú ho aj iným ľuďom vo svojom okolí, ako vzor a orodovníka na získanie pomoci od Boha.

5. Ak má Cirkev vyhlásiť niekoho za blahoslaveného, je potrebné uznanie, že na jeho príhovor sa stal zázrak. Sú nejaké zázračne vyslyšané prosby pripisované príhovoru Isidora?

Úrad postulátora obdržal niekoľko prípadov možných zázrakov pripisovaných na orodovanie Isidora. Jedným z prípadov je vyliečenie mladého kňaza, ktorý po sérii záchvatov kašľa, sprevádzaných vykašľávaním krvi, bol urgentne hospitalizovaný, kde mu diagnostikovali možnú rakovinu. Navrhli okamžitú operáciu, aby mohli určiť typ nádoru, prípadne ho aj vyoperovať. Ten kňaz sa zveril Isidorovi a prosil ho o vyliečenie. Súčasne sa niekoľko ľudí začalo za kňaza modliť, pričom prosili Isidora o príhovor. Počas operácie, po preskúmaní pravého pľúcneho laloka a mediastina (priestoru medzi membránami srdca a pľúcami a ďalších orgánov v hrudníku), chirurg nenašiel žiadne lézie alebo zmeny. Nevyskytovali sa žiadne príznaky nodulárnej masy. Ten kňaz bol úplne vyliečený.

Chcel by som povzbudiť ľudí, ktorí prechovávajú zbožnú úctu k Isidorovi, a aj tých, ktorí sa o ňom dozvedajú prostredníctvom tejto správy o novej fáze k jeho blahorečeniu, aby prosili o vyslyšanie prosieb a o zázraky na jeho príhovor.