Interview s pomocným vikárom Opus Dei, Msgr. Ocárizom, ktoré viedol Jordi Picazo pre Religion en Libertad.

*****

Monsignor Fernando Ocáriz sa narodil 27. októbra 1944 v Paríži, vyštudoval teológiu na Pontifikálnej lateránskej univerzite v roku 1969 a získal doktorát na Univerzite v Navarre v roku 1971. Za kňaza bol vysvätený v tom istom roku.

Prednáša fundamentálnu teológiu na Pontifikálnej univerzite Svätého Kríža a od roku 1986 je konzultorom Kongregácie pre náuku viery. Od roku 2003 bol tiež konzultorom pre Kongregáciu pre duchovenstvo, od roku 2011 pre Pápežskú radu pre novú evanjelizáciu.

Je členom Pontifikálnej akadémie pre teológiu od roku 1989. 23. apríla 1994 ho prelát, Msgr. Javier Echevarría vymenoval za generálneho vikára Prelatúry Opus Dei a 9. decembra 2014 za pomocného vikára, pričom Msgr Mariano Fazio prevzal úlohu generálneho vikára.

Funkciu pomocného vikára umožňuje cirkevné zákonodarstvo pre Prelatúru Opus Dei, ustanoveniami v bodoch 134 § 1 a 135 Kódexu “Iuris particularis Operis Dei”, promulgovaného Jánom Pavlom II., v Apoštolskej konštitúcii Ut Sit, z 28. novembra 1982. Pôvodne s takouto možnosťou počítal už samotný zakladateľ Opus Dei.

V menovacom dekréte, ktorým sa Msgr. Ocáriz stáva pomocným vikár, biskup Javier Echevarría uvádza, že ,,rozširovanie apoštolskej činnosti Prelatúry a rastúci počet iniciatív, centier a apoštolátov, ktoré sú zverené do pastoračnej starostlivosti Opus Dei, prináša so sebou aj nárast práce pri spravovaní Prelatúry.“ ,,Preto,“ píše ďalej, ,,s ohľadom na môj vek, považujem za potrebné menovať pomocného vikára.“

Biskup Echevarría, ako prelát, teraz zdieľa s vami, ako pomocným vikárom, kormidlovanie loďky Opus Dei, pričom vašu funkciu predvídal už samotný zakladateľ. Dá sa to chápať tak, že ide o isté gesto odovzdania niektorých funkcií zo strany preláta?

Msgr. Echevarría si vypočul názory tých, ktorí mu asistujú v pastoračnej správe a následne ma menoval za pomocného vikára, aby som sa podieľal na výkonnej správe, ktorá je jurisdikčne vyhradená prelátovi. Je to, ako ste spomenuli, funkcia, ktorú predvídal už zakladateľ Opus Dei, sv. Josemaría. Súčasne treba povedať, že štatúty Prelatúry Opus Dei hovoria o úlohe preláta ako o úlohe ,,učiteľa a otca“, zdôrazňujúc skutočnosť, že úloha zverená Cirkvou prelátovi – tak ako je to pri každom pastierovi, ktorý vedie cirkevnú organizáciu – nie je len jednoducho o spravovaní, ale zahŕňa aj dôležitý rozmer otcovstva pre všetkých kňazov a laikov, ktorých má vo svojej starostlivosti.

Sv. Josemaría stelesnil toto duchovné otcovstvo, ktoré by malo charakterizovať každého kňaza, veľmi intenzívne. A je to aj dedičstvo, ktoré odovzdal svojim nástupcom. Prelátovo otcovstvo umožňuje každému veriacemu Prelatúry cítiť sa súčasťou rodiny, v Opus Dei a v Cirkvi. Rodiny Božích detí.

Podľa vyjadrenia blahoslaveného Álvara del Portillo je Opus Dei jedna ,,nádherná, malá rodina.“ Dá sa slovom ,,rodina“ vystihnúť najlepšie to, čím je Opus Dei?

Pápež nám pripomína, že Cirkev je ,,rodina rodín“ (Amoris Laetitia, č 87). Práve v našich rodinách sa učíme byť šťastní, rozvíjať svoje schopnosti. Práve tu nás milujú takých, akí sme, práve sem sa môžeme vždy vrátiť.

Sv. Josemaría živil rodinnú atmosféru vo svojom okolí, vzájomnou modlitbou jeden za druhého, snahou prinášať Kristovu lásku iným, vzájomnou službou, a keď to bolo potrebné, aj vzájomným napomínaním. Dospieť k tejto atmosfére znamená každodenný vnútorný boj, záväzok každého jedného člena rodiny.

Aký je strategický plán Opus Dei v najbližšej budúcnosti? Kam smeruje Opus Dei v 21. storočí?

Tam, kam nás povedie Duch Svätý. Sv. Josemaría nás žiadal, aby sme sa šírili, roztvorili sa ako vejár, v 21. storočí musíme naďalej prinášať toto semienko Cirkvi na oveľa viac miest. Ide o to, aby sme boli poddajní a pomáhali iným byť poddajnými voči Božej milosti a žiť podľa toho, v čo veríme, radostne, v práci, doma, v službe spoločnosti.

Okrem toho sa budeme snažiť rozširovať projekty solidarity, ktoré rozbehli mnohí veriaci a spolupracovníci Prelatúry po celom svete.

S pomocou Božej milosti a s podporou veľkého množstva ľudí, kresťanov i nekresťanov, chceme rozšíriť dosah týchto projektov, ktoré sa snažia prinášať ľudskosť do nášho ,,spoločného domova“. Súčasnou výzvou v Európe je živiť kultúru ústretovosti voči migrantom.

V najbližších rokoch budeme musieť pokračovať v rozvoji účinnej pastoračnej starostlivosti o rodiny a mladých ľudí, čiastočne aj kvôli veľkému tlaku, ktorému sú vystavovaní.

A z geografického hľadiska, v ktorých miestach plánujete rozširovať apoštolát Opus Dei? S akými ťažkosťami ste sa stretli na miestach, kde ste v poslednom čase začínali?

Samozrejme, existuje mnoho miest, kam nás miestni biskupi pozývajú, v súčasnosti uvažujeme o Vietname a Angole. Treba si však uvedomiť, že ľudia z Diela nejdú len na nejaké miesto, ale tam idú, aby vykonávali svoju profesionálnu prácu. Je veľmi ťažké plánovať s dlhodobou perspektívou.

Práve teraz, napríklad, začíname v Kórei. Najväčším problémom tam nie je práca, či ľudia, ale jazyk. Ďalšie miesta, kde je to náročné, sú napríklad Estónsko a Fínsko, ale vďaka Bohu sa tam apoštolát rozvíja – práve bol vysvätený prvý fínsky kňaz.

Rok 2028 bude v znamení stého výročia založenia Opus Dei. Sv. Josemaría strávil noc z 23. na 24. júna 1946 v modlitbe, pozerajúc sa na Apoštolský palác a Baziliku sv. Petra vo Vatikáne z blízkeho balkóna. Predtým mu povedali, že Opus Dei prišlo o sto rokov predčasne, kvôli jeho novátorskej doktríne o posväcovaní laikov. Sú laici 21. storočia ako prví kresťania, pracujúci na posväcovaní sveta zvnútra?

Laici 21. storočia, takisto ako laici všetkých čias, sú povolaní konať tak, ako prví nasledovníci Krista vo svete, doma, v práci, v čase odpočinku a zábavy. V každej sfére sú pozývaní, aby boli apoštolmi, aby rozprávali o Kristovi a rozprávali sa so svojím Otcom, Bohom, ktorý ich počúva.

Toto je tá riadna cesta k svätosti, ktorú sv. Josemaría tak veľmi zdôrazňoval. Apoštolát Opus Dei je zásadne to, čo laici robia prostredníctvom svojej práce, ženatí a vydaté vo svojich rodinách a kňazi v pastoračnej službe.

Priviedol Boh Álvara del Portillo k Escrivovi, aby mohol robiť Opus Dei?

Sv. Josemaría často ďakoval Bohu za to, že mu priviedol Álvara del Portillo. Myslím, že plodnosť života blahoslaveného Álvara bola v tom, že sa vždy usiloval hľadať Božiu vôľu. Nikdy nehľadal žiadnu slávu pre seba, a práve kvôli tomuto tak vynikol.

Mnohí na neho spomínajú ako na príklad vernosti Cirkvi (najskôr ako inžinier, potom ako kňaz a nakoniec ako biskup), vernosti pápežom, s ktorými bol v styku, vernosti zakladateľovi Opus Dei. A tá vernosť, ktorá je tvorivou čnosťou, lebo si vyžaduje sústavnú vnútornú a vonkajšiu obnovu, bola zjavne veľkou oporou pre sv. Josemaríu.

Pápež František práve schválil dekrét o Ctihodnej Montse Grases, sedemnásťročnej členke Opus Dei, ktorá zomrela v Barcelone na rakovinu. To znamená, že je možno na ceste beatifikácie a kanonizácie. A znamená to, že svätosť už nie je len nejakou utópiou?

Svätosť, vďaka Bohu, nikdy nebola utópiou. Od prvého storočia až podnes existovalo mnoho príkladov kresťanov, ktorí sa snažili hrdinsky napodobňovať Krista. Je možné, že na istý čas sa dostatočne nevnímalo to, že každý pokrstený človek je povolaný k svätosti. A aby to človek dosiahol, nepotrebuje nejaké osobitné zasvätenie, ak k tomu nemá osobité povolanie.

Najnovší vývoj v prípade Montse, dievčaťa z Barcelony, ktoré žilo len 17 rokov, ale bolo odhodlané rozprávať sa s Bohom za každých okolností, je akoby novým potvrdením tohto všetkého. A je to povzbudenie pre mnohých mladých ľudí, ktorí podobne ako ona trávia veľkú časť svojho života v škole, na univerzite, pri športe, medzi svojimi priateľmi.

Ide o to, aby sme si uvedomili, že každý kresťan sa podieľa na poslaní Cirkvi. Evanjelizáciu robia všetci kresťania, o celom Evanjeliu, každý na svojom vlastnom mieste. Kňaz ako kňaz a laik ako laik, učiteľ ako učiteľ, robotník ako robotník, každý vo svojich vlastných podmienkach. Druhý vatikánsky koncil toto jasne prehlásil. My všetci sa musíme usilovať o svätosť. Či už je niekto kanonizovaný alebo nie, to nie je dôležité pre daného človeka. Dôležité je to len pre Cirkev. Totižto práve Cirkev má úžitok zo svätcov.

Keď ste mali pocit, že sa pod vami hýbe pôda, ako ste v Opus Dei zakúšali milosrdenstvá sprostredkované Preblahoslavenou Pannou Máriou? Ako zakúšate jej prítomnosť počas Jubilejného roka?

Obracať sa na svoju matku, keď ste v ťažkostiach, je temer inštinktívne. Práve takto reagovali kresťania od Turíc, keď sa apoštoli zhromaždili okolo Panny Márie. Sv. Josemaría navštívil početné mariánske svätyne, aby požiadal našu Matku o pomoc, prosil o ochranu, modlil sa k nej za Cirkev. A vždy odtiaľ odchádzal, ako keby mu z pliec spadlo veľké bremeno, lebo zakúsil Božie milosrdenstvo.

Tento Jubilejný rok môže pomôcť každému človeku, aby zacítil Božiu prozreteľnosť v bežnom živote, pričom môže byť kanálom pre toto milosrdenstvo pre mnohých iných. Ide o to, aby sme akceptovali ,,obyčajné“ znaky Božieho milosrdenstva, a to je vlastne niečo neobyčajné.

Opus Dei zvláda komunikáciu dobre a prelát sústavne komunikuje s veriacimi Prelatúry. Aká je dôležitosť komunikácie v Cirkvi a aké úlohy vidíte v tejto oblasti?

Vyjadrili ste sa veľmi zdvorilo, ale myslím, že nás čaká ešte veľký kus cesty a máme sa veľa čo učiť od iných. Myslím, že základnou úlohou je úprimnosť. Komunikácia nemôže byť niečo umelé. Komunikovať musíte tým, čím ste, a potom slovami. Takže možno povedať, že dobročinná láska je najlepším jazykom na komunikovanie viery.

Práve tak to povedal pápež František vo svojom Posolstve k 50. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. ,,Ak budú naše srdcia a činy inšpirované dobročinnou láskou. božskou láskou, potom sa našej komunikácie bude dotýkať samotná Božia moc“ (24. januára 2016).