Prelát Opus Dei, ktorý bol od 5. augusta na návšteve Nemecka, koncelebroval svätú omšu spolu s 30 kňazmi Kňazskej spoločnosti Svätého kríža.
(Preklad celej homílie Monsignora Ocáriza si možno prečítať tu.)
,,Sprítomňovať Krista v našom prostredí“, bola jedna z myšlienok, ktoré Monsignor Ocáriz prízvukoval vo svojej homílii: ,,Každý jeden z nás, v našom prostredí, v našej rodine, v našej práci, v našich spoločenských vzťahoch, môže a mal by sprítomňovať Evanjelium, sprítomňovať Krista. Aké nádherné poslanie, napriek našej vlastnej slabosti!“
Fotogaléria
“Usilujme sa byť nástrojmi jednoty v Cirkvi“, povedal prelát, tým, že budeme nástrojmi jednoty v našej vlastnej rodine, v našom prostredí, v našom bežnom živote.“
Spomenul tiež výrok emeritného pápeža Benedikta XVI. na začiatku jeho pontifikátu: ,,Nie je nič krajšieho, ako byť prekvapený Evanjeliom, stretnutím s Kristom. Nie je nič krajšieho, ako spoznávať Ho a hovoriť aj iným o našom priateľstve s Ním.“
V závere svätej omše, ktorá bola osobitne obetovaná za obete nedávnych teroristických útokov v Barcelone, Monsignor Ocáriz poďakoval Bohu za to, že chce, aby Cirkev bola skutočne jednou veľkou rodinou, a prosil, aby jej veriaci vždy boli vzájomne zjednotení a s pápežom: ,,Nech si každý deň nájdeme čas na časté modlitby za pápeža, za jeho úmysly, za jeho prácu pastiera univerzálnej Cirkvi.“
Tri mladé Iračanky
Na svätej omši sa zúčastnila veľká skupina rodín a detí. Medzi mladými boli prítomné aj tri mladé, sýrske katolíčky, Larsa, Larmiin a Melda, ktoré boli donútené opustiť svoje rodiny v Mosule. Pred niekoľkými týždňami sa zúčastnili na letnom tábore v nemeckom regióne Eifel, ktorý zorganizovali ženy z Opus Dei.
Pred svätou omšou mal prelát stretnutie s kňazmi z Kňazskej spoločnosti Svätého kríža. Monsignor Ocáriz ich povzbudil, aby šírili radostnú nádej, aby si boli istí, že ani ,,jediné písmeno, ani jediná čiarka“ z ich pastoračnej práce nevyjde nazmar, napriek tomu, že niekedy nemožno vidieť ovocie práce.“ Poukázal na sv. Jána Máriu Vianney, farára z Arsu, ako príklad toho, že veľké množstvo ľudí sa rozhodlo pre obrátenie a pre kresťanský život vďaka Božej milosti a vytrvalej práci jedného kňaza. ,,Nie je to otázka naivného optimizmu, ale pestovania v našich dušiach cnosti nádeje v Bohu, ktorý nás nikdy neopustí, a ktorý je zdrojom našej radosti a dobrej nálady.“
Na záver kňazov požiadal, aby sa snažili byť zjednotení so svojím biskupom a so Svätým Otcom. Vyzval ich, aby sa vytrvalo modlili za pápeža Františka, ktorý vždy žiada každého človeka, s ktorým sa stretne a v každom liste, ktorý napíše, o almužnu našej modlitby.
Keď chýba láska
Počas stretnutia s veriacimi prelatúry v nedeľu popoludní, prelát poukázal na úzke prepojenie medzi slobodou a láskou. ,,Kedykoľvek sa nám začnú zdať naše osobné či rodinné povinnosti záťažou, mali by sme si položiť otázku, či nám nechýba láska. A môžeme sa obrátiť na nášho Pána v modlitbe a poprosiť Ho, aby rozmnožil našu vieru.“