Vatikán (8. októbra, RV) –Vo svojej odpovedi najprv rozlíšil dva druhy poznania: poznanie „podľa tela“, ktoré zostáva na povrchu a vníma iba vonkajšie skutočnosti, a poznanie vnútorné, ktoré preniká do hĺbky. Sám Pavol totiž hovorí, že “ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme” (2 Kor 5,16).
„Iba srdcom sa dá skutočne spoznať nejakú osobu. Vskutku, farizeji a saduceji poznali Ježiša zvonku, vedeli, čo vyučoval, čo hlásal, vedeli o ňom mnoho detailov a napriek tomu ho opravdivo nespoznali. Obdobná odlišnosť je v Ježišových slovách. Po Premenení sa pýta apoštolov, za koho ho pokladajú ľudia a potom za koho ho pokladajú oni. Ľudia ho poznajú, ale iba povrchne, vedia o ňom rozličné veci, ale v skutočnosti ho nespoznali. Naopak, Dvanásti vďaka ich priateľstvu prameniacemu zo srdca, aspoň v základe pochopili a začali spoznávať, kým je Ježiš. Aj dnes jestvuje tento odlišný spôsob poznania. Môžeme spoznať Ježiša. Je veľa ľudí, ktorí vedia o Ježišovi mnoho detailov, a sú tiež mnohí jednoduchí ľudia, ktorí nepoznajú všetky tieto detaily, ale spoznali ho srdcom. A Pavol chce povedať, že poznať Ježiša takto – srdcom, je skutočným a ozajstným spoznaním osoby a až potom, na druhom mieste je potom poznanie ostatných detailov.“
Zdá sa, že je overené, ako povedal Svätý Otec, že Pavol sa s Ježišom nestretol počas jeho pozemského života, ale prostredníctvom apoštolov a Cirkvi mal o ňom podrobné informácie. Odpoveď na otázku, čo Pavol vedel o Ježišovi, Benedikt XVI. ďalej rozčlenil do troch častí:
„Na prvom mieste sú tu jasné a priame odkazy. Pavol hovorí o dávidovskom pôvode Ježiša, vie o jeho „bratoch“ alebo pokrvných, pozná priebeh Poslednej večere a pozná ďalšie Ježišove slová, ako napr. o nerozlučnosti manželstva, ohľadne potrieb toho, kto ohlasuje evanjelium, aby sa ním v spoločenstve zaobchádzalo tak, ako s robotníkom, ktorý si zaslúži svoju mzdu. Pavol pozná Ježišove slová pri Poslednej večeri a pozná aj Ježišov kríž.“
Na druhom mieste po týchto priamych zmienkach o Kristovi možno nájsť v Pavlových listoch aj zmienky nepriame. Ako príklad Svätý Otec citoval Prvý list Korinťanom, kde Pavol píše, že Boh si vyvolil to, čo je pre svet hlúpe. To korešponduje s Ježišovým učením o maličkých a chudobných v synoptických evanjeliách. Podobne sa to týka aj Pavlových slov z Listu Filipanom o Kristovej poslušnosti až na smrť. Práve tieto slová zazneli na začiatku dnešnej audiencie na Námestí sv. Petra v čítaniach vo svetových jazykoch. Benedikt XVI. ďalej hovoril o treťom spôsobe, akým sú Ježišove slová prítomné u sv. Pavla. Je to vtedy, keď hovorí o udalostiach spred Vzkriesenia, ale už z novej perspektívy po Vzkriesení:
„V centre Ježišovho učenia je nepochybne ohlasovanie Božieho kráľovstva. U Pavla môžeme sledovať transpozíciu tejto tematiky, pretože po Vzkriesení je evidentné, že Ježiš stelesňuje Božie kráľovstvo, že Vzkriesený je Božím kráľovstvom, že Božie kráľovstvo prichádza tam, kam prichádza Ježiš. A tak nevyhnutne téma Božieho kráľovstva, ktorá nám predznamenáva Kristovo tajomstvo, sa premieňa do kristológie. A tak tie isté nariadenia požadované Ježišom pre vstup do Božieho kráľovstva platia rovnako aj pre Pavla, ohľadne ospravodlivenia prostredníctvom viery. Ako vstup do Kráľovstva, tak aj ospravodlivenie si vyžadujú postoj hlbokej pokory a pripravenosti, zbavenej predsudkov, na prijatie Božej milosti.“
Ďalším prvkom, ktorý dosvedčuje Pavlovu výpoveď o Kristovi, ako povedal Svätý Otec, je titul „Kýrios“, čiže „Pán“ ktorý Pavol uprednostňuje. Tiež aj slovo „Abba“, Ježišovo dôverné oslovenie Otca, sa u Pavla objavuje aj na perách pokrstených, ktorí obdržali „Ducha synovstva“.
„Svätý Pavol neuvažuje o Ježišovi ako historik, ako o nejakej osobe minulosti. Pozná istotne veľkú tradíciu o živote, slovách, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša, ale toto všetko nepovažuje za veci minulosti. Predkladá to ako skutočnosť živého Ježiša. Ježišove slová a skutky neprináležia podľa Pavla do historického času, do minulosti. Ježiš žije teraz, hovorí s nami teraz a žije pre nás a s nami. Toto je pravý spôsob poznania Krista a jeho učenia. Takýmto spôsobom sa máme aj my učiť spoznávať Ježiša, nie podľa tela ako osobu minulosti, ale ako nášho Pána a Brata, ktorý je dnes s nami a ukazuje nám ako žiť a ako zomierať.“