Prirodzená rodina, ako intímne spoločenstvo života a lásky, založené na manželstve medzi mužom a ženou, predstavuje „prvé miesto ,humanizovania’ osoby a spoločnosti“, „kolísku života a lásky“. Preto je rodina právom označovaná za prvé prirodzené spoločenstvo, „božskú ustanovizeň, ktorá je základom života osôb, prototypom každého spoločenského poriadku“.

V zdravom rodinnom živote môže človek totiž okúsiť základné zložky pokoja: spravodlivosť a lásku medzi bratmi a sestrami, úlohu autority predstavovanej rodičmi, láskyplnú starostlivosť o najslabších členov – pretože sú malí alebo chorí alebo starí – vzájomnú pomoc v životných potrebách, ochotu prijať druhého a ak je to potrebné odpustiť mu.

Kde inde by sa ľudská bytosť v štádiu formovania mohla lepšie naučiť, aká je pravá „chuť“ pokoja, ak nie v pôvodnom „hniezde“, ktoré jej príroda pripravila? Slovník rodiny je slovnou zásobou pokoja; z nej je potrebné vždy znova čerpať, aby sme nezabudli slovník pokoja. Pri inflácii jazyka nesmie spoločenstvo stratiť vzťah k tejto „gramatike“, ktorú sa každé malé dieťa naučí ešte skôr z posunkov a pohľadov mamy a otca než z ich slov.

Preto ten, kto sa stavia proti inštitúcii rodiny – hoci i nevedome – oslabuje pokoj v celom spoločenstve, národnom i medzinárodnom, pretože oslabuje tú najdôležitejšiu „agentúru“ pokoja.

Rodina potrebuje domov, prácu a spravodlivé ocenenie domácej práce rodičov, potrebuje školu pre deti a pre všetkých základnú zdravotnú starostlivosť. Keď sa spoločnosť a politici neusilujú rodinám v týchto oblastiach pomáhať, zbavujú sa základného zdroja, slúžiaceho pokoju.

Rodina potrebuje domov a jej primerané životné prostredie, do ktorého môže votkať svoje vzťahy. Pre ľudskú rodinu je takýmto domovom zem, životné prostredie, ktoré nám dal Boh, Stvoriteľ, aby sme ho obývali tvorivo a zodpovedne. Musíme sa o toto prostredie starať: je zverené ľuďom, aby sa oň v zodpovednej slobode starali a kultivovali ho, pričom sa majú vždy orientovať na to, čo je dobré pre všetkých.

Základnou podmienkou pokoja v jednotlivých rodinách je, že sa opierajú o solídny základ spoločne prežívaných duchovných a etických hodnôt. Treba však dodať, že rodina má autentickú skúsenosť pokoja, keď nikomu nič potrebné nechýba a rodinný majetok – ktorý je plodom práce niektorých členov, šetrnosti iných a aktívnej spolupráce všetkých – je dobre spravovaný v solidarite, bez nestriedmosti či plytvania.

Celé posolstvo v https://www.kbs.sk/?cid=1198257117