Po reštrukturalizácii v našej firme

Na jar v roku 1998 som sa dozvedel, že naša spoločnosť, Švajčiarske federálne železnice, budú reštrukturalizované od 1. januára 1999. V praxi to znamenalo zrušenie 2 300 pracovných miest, rozdelenie spoločnosti na divízie a zriadenie podnikového centra v Berne, ktoré malo nahradiť tri doterajšie regionálne sídla, vrátane toho v Lausanne, kde som ja pracoval.

Mal som štyri dni na rozmyslenie, či prijmem miesto v Berne, kam sa preniesla časť povinností mojej pracovnej pozície. Žiadna iná možnosť v ponuke nebola. Ak by som ponuku odmietol, zostal by som bez práce.

Kvôli rôznym osobným a rodinným dôvodom som nemohol prijať túto ponuku. V tom čase som sa musel starať o svojho 91-ročného otca a okrem toho by som sa musel vzdať niektorých svojich mimopracovných aktivít.

Okamžite som sa začal za celú vec modliť. Najskôr som sa utiekal k Panne Márii a sv. Jozefovi, ale potom, spolu s manželkou a dcérou, sme sa začali každý deň modliť za príhovor Toniho Zweifela (a robíme tak aj naďalej). Časom sme poprosili aj iných ľudí, aby sa pripojili k našej modlitbe, medzi nimi aj našich synovcov.

Keďže moji kolegovia boli v podobnej situácii, pridal som sa do špeciálnej siete, vytvorenej Švajčiarskymi federálnymi železnicami, v ktorej si ľudia hľadali interné alebo externé zamestnanie. Bol som vlastne akoby úplne nezamestnaný, s tým dôležitým rozdielom, že mi ešte dva roky naďalej mali vyplácať mzdu.

. . . Vďaka pomoci niektorých kolegov a starých priateľov na osobnom oddelení som si mohol dovoliť dvojmesačnú stáž v Berne. Chcel som to urobiť, aby som prejavil dobrú vôľu a flexibilitu...

V Lausanne mi v októbri 2000 ponúkli rekvalifikačný kurz na ,,administratívneho pracovníka“. Prešiel som cez skúšky z nemeckého jazyka ako aj zo znalostí švajčiarskeho železničného systému. Na záver kurzu v máji 2001 mi poradili, aby som požiadal o miesto na oddelení účtovníctva. Aj keď som v účtovníctve nemal žiadne skúsenosti, bral som to ako príležitosť získať nové miesto. Požiadal som teda, a prijali ma.

Tonimu som veľmi vďačný za túto pomoc.

D.F., Lausanne

Počítačový systém sa sám odblokoval

Pracujem ako počítačový technik pre jednu spoločnosť v Libanone, ktorá predáva softvérový program. Raz som musel súrne navštíviť zákazníka, ktorému náš program spadol a jeho zamestnanci nemohli pracovať. Šiel som tam bez toho, aby som vedel ako to budem riešiť, lebo s takýmto problémom som sa ešte nestretol.

Ukázalo sa, že je to vážny problém. Celý systém krachol. Urobil som zo tri, štyri pokusy obnoviť program, ale môj zákazník bol už stále nervóznejší. Potom som si spomenul, že Lukas zo Švajčiarska, ktorý s nami istý čas pobudol, mi raz povedal, že Toni Zweifel je veľmi účinný na riešenie technických problémov. A tak som požiadal Toniho o pomoc. Presne v tej chvíli začal systém úplne bezproblémovo fungovať. Zákazník sa ma spýtal, ako sa mi to podarilo, a keďže som mu nemohol dať tú pravú odpoveď, len som tak prehodil: ,,Ani ja sám to neviem“. To ho samozrejme neuspokojilo. Požiadal ma, aby som problém znovu dôkladne preskúmal, aby ho mohli riešiť bez straty čas, keď sa im opäť vyskytne.

Keď som sa vrátil do firmy, vedúci technik tohto programu mi povedal, že za 25 rokov čo pracoval s týmto softvérom, sa ešte nikdy nestalo, aby sa nejaký problém vyriešil sám. Tvrdil, že niečo pred ním určite skrývam. Ja som ho však ďalej uisťoval, že vravím pravdu. Napriek tomu sme však neboli schopní poskytnúť zákazníkovi vysvetlenie, ktoré požadoval.

Potom som sa znova obrátil na Toniho: ,,Keďže si mi už vyriešil tento technický problém, teraz mi povedz, ako riešiť takéto situácie.“ A práve v tej chvíli ten zákazník zavolal, že zistil príčinu poruchy. Bola to súhra viacerých jednoduchých faktorov, ktoré spoločne zapríčinili zlyhanie počítačov. S pomocou tejto informácie sme potom mohli opraviť chybu v programe a zabrániť zlyhaniam systému v budúcnosti.

I.P. de A., Beirut

Opravená dráha v Disneylande

Zobral som raz deti do Disneylandu. Čakali sme v rade na jednu z najatraktívnejších dráh. Čakali sme už hodinu a dráha sa vtedy pokazila. Čakali sme ďalšiu hodinu, kým ju opravia. Nakoniec moje deti už začínali byť mrzuté, a tak som im povedal, že ak dráhu neopravia do piatich minút, tak odídeme. Vtedy som si spomenul na Toniho a požiadal ho o pomoc. Presne o päť minút dráha začala znovu fungovať. Nastúpili sme a poriadne sme si to užili. Len čo sme však skončili našu jazdu, dráhu museli znovu odstaviť.

M.C. de R., Guadalajara, Mexico