Účasť laikov na poslaní Cirkvi

 2. Cirkev sa zrodila nato, aby šírením kráľovstva Kristovho po celej zemi na slávu Boha Otca, urobila všetkých ľudí účastnými spásonosného vykúpenia, a ich prostredníctvom účinne viedla celý svet ku Kristovi. Každá činnosť tajomného Tela zameraná na tento cieľ sa volá apoštolát, ktorý Cirkev uskutočňuje pomocou svojich údov, pravda, rozličným spôsobom. Lebo kresťanské povolanie je svojou povahou aj povolaním na apoštolát. Ako v živom ústrojenstve ani jeden úd sa nespráva čisto pasívne, ale má účasť na živote a spolu i na činnosti celého organizmu, priam tak v Kristovom tele, t.j. v Cirkvi, „celé telo prispieva k celkovému vzrastu primeranou činnosťou každého údu (Ef 4,16). Ba v tomto tele jednotlivé údy sú natoľko spojené a súdržné (porov. Ef 4,16), že by bolo treba označiť za neužitočný pre Cirkev a pre seba úd, ktorý primerane neprispieva k rastu celého organizmu.

V Cirkvi jestvuje rozličnosť služieb, ale jednota poslania. Apoštoli a ich nástupcovia dostali od Krista poverenie učiť, posväcovať a viesť v jeho mene a jeho mocou. Ale i laici majú svoj podiel na poslaní všetkého ľudu Božieho v Cirkvi a vo svete, pretože sú účastní na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Kristovom. Sú naozaj apoštolsky činní ohlasovaním evanjelia, posväcovaním ľudí a úsilím, aby sa časný poriadok naplnil a zdokonalil duchom evanjelia, takže ich účinkovanie v tomto poriadku vydáva presvedčivé svedectvo o Kristovi a slúži na spásu ľuďom. Keďže však k laickému spôsobu života patrí žiť vo svete a uprostred svetských záležitostí, laici majú od Boha povolanie, aby zapálení kresťanským duchom boli na spôsob kvasu apoštolsky činní vo svete.