Ako je možné, že Mexičan z katalánskej rodiny skončil v Bratislave?

Je to veľmi jednoduché: keď som mal 18 rokov, po absolvovaní gymnázia, vtedajší Prelát Opus Dei – Mons. Javier Echevarría sa ma opýtal či by som bol ochotný ísť študovať na vysokú školu do Bratislavy a súčasne pomohol v začiatkoch práce Diela na Slovensku.

Samozrejme, že som s Otcovou ponukou súhlasil a bol som veľmi vďačný za jeho dôveru, že mi umožnil mať účasť na sne nášho Otca – svätého Josemáriu – ktorý vždy s veľkou vierou a nadšením hovoril o rozšírení Diela do každého kúta na Zemi. Dokonca aj dnes ďakujem Bohu za to, že mi dovolil vidieť ovocie viery nášho svätého zakladateľa, ktorý vždy konal len z lásky ku Kristovi a Cirkvi.

-Aké spomienky máš na Slovensko?

Je ich dosť veľa na to aby som to zhrnul v jednej krátkej odpovedi – pamätám si na mnohé veci. Avšak najlepšie spomienky mám na ľudí. V prvom rade veľmi rád spomínam na ostatných z Diela ktorí má ako mladého prijali na Slovensku. Tiež si spomínam na mnohých študentov s ktorými som sa stretol v študentskej rezidencií Dowina – ako by som mohol zabudnúť na nekonečné rozhovory so slovníkom v ruke keď som sa začínal učiť po slovensky, na chlapcov z klubu Gerlach a ktorí už sú všetci dospelí muži, na veľmi prijemné a pohostinné rodiny, mnohých kolegov z univerzity s ktorými som ešte stále v kontakte a nadovšetko na tých prvých Slovákov, ktorí dostali povolanie od Boha aby sa stali súčasťou Opus Dei. Bezpochyby sú to oni na ktorých vždy spomínam s najväčšou láskou.

- Ako si spoznal svoje povolanie?

Predpokladám, že sa pýtate na kňazské povolanie. V skutočnosti je to jednoduché a zdá sa mi, že má málo "novinárskeho" záujmu. Od malička som hovoril, že som chcel byť kňazom. V týchto posledných dňoch mi to potvrdilo niekoľko kamarátov z detstva. Nemal som ani poňatia čo to v skutočnosti znamenalo a ani som nemal v hlave požiadavky, ktoré sa na kňazstvo vyžadujú, ale vidím jasne, že Boh ma chcel pre seba už od detstva. Ale aj tak by bolo trúfalé myslieť si, že od malička som sa pripravoval na kňazstvo: práve naopak.

Aby som mohol hovoriť o mojom skutočnom povolaní ku kňazstvu - ktoré naozaj dozrievalo v týchto posledných rokoch - musím hovoriť v prvom rade o mojom povolaní do Opus Dei ako numerár. Požiadal som o prijatie do Diela ešte keď som bol mladý a ďakujem Bohu za to, že mi ukázal moje povolanie v mladom veku. Pre tých, čo to nevedia, tak každý numerár - člen Opus Dei, ktorý žije v celibáte - je "potencionálne" povolaný ku kňazstvu. A pre mňa sa táto možnosť premenila na realitu. Tak jednoducho. Vidím, že moje povolanie ku kňazstvu nie je nič viac ako povolanie v rámci môjho povolania do Opus Dei. "Nový spôsob služby" Cirkvi a Dielu, ako nám hovoril svätý Josemaría.

Ako som povedal na začiatku: v mojom prípade bolo všetko veľmi jednoduché. Nie je na tom nič výnimočné, že ako dieťa som chcel byť kňazom; takisto aj to, že Boh si ma povolal do Diela mladého (svätý Ján Pavol II hovoril, že Boh miluje zvláštnym spôsobom mladých) a je veľmi obvyklé, že niektorí numerári Opus Dei sa stanú kňazmi. Možno toto všetko dokopy je výnimočné, alebo lepšie povedané, nadprirodzene obyčajné.